Kam zmizli zlaté mince a prstene z múzea v Sološnici?

 Má svoje čaro. Sološnica leží na úpätí Malých Karpát a rozhraní Záhorskej nížiny. Juhovýchodne od obce sa týči vrch Vápenná (tiež Roštún) vysoký 748 m n.m. Krásne okolie je cieľom mnohých turistov, ktorí obdivujú bralá Malej a Veľkej Vápennej, ako aj štátnu prírodnú rezerváciu Roštún. Viac nám o Sološnici a živote v nej prezradila starostka Anna Čermáková. 

Podľa posledného sčítania má Sološnica 1659 obyvateľov. Ich počet stúpa alebo klesá?

Trend je stúpajúci, i keď sledujeme častý pohyb obyvateľov – niektorí sa presunú do mesta, iní sa k nám zase prisťahujú a prichádzajú z rôznych kútov Slovenska. Prirodzený nárast obyvateľov je slabší, bábätiek sa u nás rodí čoraz menej. Čo sa týka stavebných pozemkov, ide skôr o súkromný sektor, ktorý vie  rýchlejšie reagovať na ponuky a dopyt v tejto oblasti. V súčasnosti u nás vyrastá jedna nová lokalita, kde má pribudnúť 25 domov.

Írečitý názov vašej obce sa mi vždy podvedome spájal s folklórom a pastvinami. Aká je jeho história?

Mne sa spája skôr so soľou, keďže  Záhoráci hovoria tvrdo „sol“, takže Sološnica. Máme aj ulicu, ktorá sa volá Slanisko, aj tam je teda kúsok soli. Je viacero  verzií, ako mohol vzniknúť názov obce. Jej maďarský názov Széleskút vznikol zo slov „széles“ (široký) a „kut“ (studňa). Tomu zodpovedá aj nemecký názov Breitenbrunn. Zrejme sa tu nachádzalo napájadlo pre pasúci sa dobytok – široká studňa.

Na stránke obce máte aplikáciu Sološnícke potulky. Prezraďte viac…

Ide o veľmi  pekný projekt, spájajúci históriu obce a turistika, dve oblasti, ktoré majú u nás veľký potenciál. Projekt je dielom Sološnických divadelníkov pod taktovkou MgA. Sári Zetocha Čermákovej. V r. 2021 organizovali spoločné vychádzky s historikom Martinom Macejkom.  Neboli to hocijaké vychádzky, ale zážitok, ktorý účastníci vnímali všetkými zmyslami. Napr. v kostole bol barokový koncert,  pri židovskom cintoríne sa koštovalo kóšer víno a chlieb, pri mlyne maľovala Lenka Balleková múkou obrázky z histórie obce a projekciou sa jej živé maľovanie prenášalo na múry mlyna. Projekt mal veľký úspech a Sološnické potulky sú vlastnej jeho pokračovaním. V aplikácii je mapa s peknou grafikou, ktorá vás povedie po týchto zaujímavých miestach. Po načítaní QR kódu si môžete prečítať alebo vypočuť informácie o danom mieste, sú tam fotografie aj odkazy na ďalšie informácie. Takže stačí nabitý telefón, správna obuv, možno vínko do batohu a treba vyraziť!

V tomto roku postavili dobrovoľníci na Ceste hrdinov SNP  novú Sološnícku útulňu. Viete, koľko turistov ju doteraz využilo?

Útulňa vznikla z podnetu chalanov z našej obce a som rada, že sme tento projekt spoločne zrealizovali. Bolo to niekoľko mesiacov vybavovačiek, no keď všetky dotknuté inštitúcie videli naše odhodlanie a zobrali do úvahy aj argumenty, podarilo sa to! Obec vybavila papierovačky a potom to opäť zobrali do rúk dobrovoľníci zo Sološnice a okolia. Pomohol aj Klub Slovenských turistov a OZ Sloboda pohybu. Veľkú pomoc poskytli aj firmy, ktoré dodali materiál za symbolickú cenu alebo aj zadarmo. Postavením útulne však práca dobrovoľníkov nekončí. Chodia ju kontrolovať, usmerňujú turistov, dopĺňajú hygienické potreby, vodu. V útulni je aj kniha návštev. Ak mám dobré informácie, prespalo v nej počas tejto sezóny okolo 300 ľudí.

Starostkou ste tretie volebné obdobie. Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Veci sa vždy dejú za istých okolností. Aj mne sa v r. 2014 diali určité veci v súkromnom aj pracovnom živote, ktoré ma priviedli k tomu, že som podala kandidátku. Vedela som, že  potrebujem zmenu. Okrem iného, vtedajšia starostka už nekandidovala a ja som sa zapájala do verejného života. Cez OZ Materina dúška, ktorého som spoluzakladateľkou, som realizovala viaceré malé projekty, ktoré mali dobrú odozvu z okolia. Možno, ak by boli voľby o pár mesiacov skôr alebo neskôr, tak by som dnes robila niečo celkom iné.

Ktoré významné osobnosti pochádzajú zo Sološnice?

V Sološnici sa narodil PhDr. Štefan Hlavatý, jazykovedec. V r. 1922  napísal prvú slovenskú historickú gramatiku Vývoj skloňovania podstatných a prídavných mien slovenských. Táto kniha má charakter vysokoškolskej učebnice, je písaná prehľadne, názorne a pútavo. Keď sme zavádzali v obci  názvy ulíc, tú pri mieste jeho narodenia sme pomenovali po ňom. V obci žil aj Móric Spitzer, amatérsky archeológ. Ako bohatý veľkostatkár mal prostriedky na svoju záľubu a tak vraj prekopal značnú časť Záhoria. Na vlastné trovy založil  ľudové múzeum v Sološnici, ktoré obsahovalo okolo 14000 mincí, 1000 ks keramicko-majolikových výrobkov, 200 druhov umeleckých výšiviek ku krojom noseným v 17. – 18. storočí. Zbierka obsahovala aj pamätné prstene, pečatné prstene a prstence, ktoré používali jednotlivé šľachtické rody, mestá, cechy a zemani. Zbierka zhromažďovala aj mince Biatlec a Nonns ako i ďalšie mince z čias F. Rákocziho II. Bohužiaľ, múzeum sa nezachovalo. Niektoré predmety sú v Budapešti, iné vo Viedni.

Máte gastronomickú špecialitu typickú pre Sološnicu?

Sološnické krúpky – to je taká naša špecialita. Nerobia sa ani v susedných dedinách. Ide o prílohu k mäsu, niečo ako tarhoňa. Prisťahované rodiny ju asi nepoznajú, ale u domácich sa pripravujú minimálne na hody. K našim typickým jedlám patrí aj fazuľová polievka so širokými slížmi, ktorá sa varila najmä v piatok. No a keďže slíže si robili gazdinky doma, narobili ich vždy toľko, že si ich po polievke dali ešte raz s orechmi, či makom. Sološnica je známa aj pestovaním zemiakov – krumpolú, takže sa tu pripravovali aj jedlá z nich. Organizujeme aj  Súťaž v jedzení krumpolových puacek. V tomto roku padol rekord, víťaz spakoval za 15 minút až 17 placiek.

Rozvíjate spoluprácu s niektorou obcou na Slovensku alebo v ČR?

Obec má priateľské vzťahy s moravskou obcou Vacenovice. V minulosti boli spoločné aktivity pravidelnejšie. So starostkou  Jankou Bačíkovou sme sa už dohodli na spoločnom stretnutí v r. 2026. Verím, že naši občania aj organizácie nadviažu opäť aktívnu spoluprácu.

Keby som prišiel do Sološnice ako turista, čo by ste mi ukázali?

Ak by ste mali chuť na dlhšiu vychádzku, začali by sme v borovicových lesoch pod Sološnicou, kde rastú hríby a môžete tam vidieť zaujímavú flóru a faunu. Pokračovali by sme cez  obec do kostola. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, hlavný oltár bol zrekonštruovaný. Bolo to náročné časovo aj finančne, trvalo to 7 rokov a stálo okolo 90-tisíc €. No a šup na Roštún, ale nie po značenom chodníku, ale po hrebeni – tak ako chodíme my. domáci. Sú tam krásne výhľady. To je taká celodenná  turistika. Ak by ste to chceli prejsť rýchlejšie, začali by sme kostolom, pokračovali cez cintoríny a ukončili by sme na Štartovačke. Je to miesto nad dedinou a zároveň pod lesom, odkiaľ je krásny výhľad na polovicu Záhoria.  Štartujú odtiaľ paraglajdisti, takže je možné, že by sme nejakých videli aj vo vzduchu.

Ako relaxujete?

Vedome si zaraďujem relax do života. Raz týždenne cvičím, no ide o pokojnejšie cvičenie spojené s hlbším dýchaním. Čítam málo, pretože v práci som často pri počítači. Kúsok svojho času venujem bylinkám. Tie divoké zaraďujem do stravy, urobím si oxymel a iné šmakocinky. Rada si z nich robím tinktúry, oleje, mastičky a čaje. Mám malý kúsok záhrady, kde sa snažím o permakultúrne pestovanie, ale nie vždy mi to ide. No a mám dvoch vnukov, takže rada trávim čas s nimi. Či ide o relax, to je otázne, pretože najmä ten starší je dosť akčný, ale mám rada chvíle, keď sme spolu.

Čo čaká Sološnicu v najbližšej, ale aj vzdialenejšej dobe?

V súčasnosti sme vybudovali ďalšie etapy kanalizácie, v čom by sme  chceli  pokračovať. Z vlastných financií sme kúpili nový traktor a z dotácie malotraktor s vozíkom, ktoré nám budú nápomocné, kým bude obec celkom odkanalizovaná. Máme schválený projektový zámer na zateplenie školy a nové vykurovanie v sume vyše 800 000 € . Druhý zámer, ktorý nám schválila Rada partnerstva, je cyklotrasa Plavecké Podhradie – Sološnica. Ide o spoločný projekt s obcou Plavecké Podhradie za 2 milióny eur. Obec má cesty aj budovy, ktoré potrebujú opravy…  Koľko z toho stihneme v nasledujúcom roku bude záležať od viacerých skutočností – vysporiadania pozemkov, úspešnosti pri získavaní dotácii, ale aj od odbornosti dodávateľov. V každom prípade  urobíme všetko pre to, aby sa nám v Sološnici žilo dobre.

Jozef Kollár, foto archív AČ