Spaľovanie odpadov je škodlivým prežitkom

Prečo nehľadáme lepšie riešenia?

Najviac diskutovaným problémom na Záhorí je ešte stále nesporne projekt Centrálneho ekologického hospodárstva (CEH), ktorý chce v blízkosti Baťovho kanála  v Skalici vybudovať spoločnosť GGES, a. s., z portfólia známeho podnikateľa a skalického rodáka Ivana Kmotríka. Tento avizovaný projekt vzbudil nevôľu značného množstva Skaličanov, o čom svedčí takmer 4000 ich podpisov na petícii. O tom, prečo by v Skalici žiadna spaľovňa odpadu vyrásť radšej nemala, sme sa porozprávali s Monikou Medovičovou, bývalou inšpektorkou Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá v súčasnosti pôsobí v mimovládnej organizácii Priatelia Zeme – SPZ.

Vieme, že na západe Slovenska by mohli vyrásť hneď dve spaľovne odpadov. Jedna z nich má byť však dokonca v Bratislave, tak prečo sa majú Skaličania takéhoto riešenia báť?

Plánované dve spaľovne odpadov na západnom Slovensku predstavujú predovšetkým biznisový zámer, nie  environmentálne nevyhnutné, či vhodné riešenie. Západné Slovensko už disponuje jednou spaľovňou komunálneho odpadu v Bratislave, a napriek tomu majú súkromní investori v pláne vybudovať ďalšie dve – v Skalici a v areáli Slovnaftu v Bratislave.  Oba projekty sa momentálne nachádzajú v  procese posudzovania vplyvov na životné prostredie  (EIA) a čaká sa na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, ktoré vydá súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko.

V médiách sa však v poslednom období objavilo množstvo  článkov, ktoré výstavbu spaľovní odpadov obhajujú… 

Mnohé z nich však prinášajú zavádzajúce informácie, pričom rovnaké argumenty používajú samotní investori vo svojich predkladaných zámeroch. Môžeme si to rozobrať konkrétne na predloženom zámere „Centrum ekologického hospodárstva Skalica“, ktorého hlavnou časťou je výstavba spaľovne odpadov, a predstaviť najzásadnejšie argumenty  združenia Priatelia Zeme – SPZ proti tejto stavbe.

Investor plánuje umiestniť spaľovňu s kapacitou 135 000 ton odpadu ročne pri malom meste Skalica, priamo na hranici so Sudoměřicami v Českej republike.   Už samotné umiestnenie  projektu na západnom  Slovensku, kde už jedna spaľovňa komunálneho odpadu funguje, a kde zároveň pôsobia tri cementárne spaľujúce odpad, je z hľadiska týchto zariadení nelogické. Excentrická poloha na hranici štátu len umocňuje nevhodnosť tohto zámeru.

Spaľovne odpadov sa tradične umiestňujú v blízkosti veľkých aglomerácií, kde vzniká dostatočné množstvo odpadu alebo aj ako náhrada za uhoľné tepelné elektrárne. V čase, keď sa kladie dôraz na znižovanie uhlíkovej stopy, by umiestnenie spaľovne v Skalici znamenalo presný opak – nutnosť dovozu odpadu z veľkých vzdialeností, čím by sa zvyšovali emisie z dopravy a porušila by sa zásada minimalizácie transportu odpadu a jeho spracovanie čo najbližšie k miestu vzniku.

Častý a obľúbený argument investorov, že výrobou energie zo spaľovania odpadov sa ušetria desaťtisíce  ton emisií skleníkového plynu CO_2, teda nie je pravdivý?_,  

Naopak, spaľovanie odpadov má vysokú uhlíkovú stopu.  Uhlíková stopa energie vyrobenej z odpadu je niekoľkonásobne vyššia než pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, a  dokonca 1,5 – až 2-násobne vyššia ako pri výrobe energie zo zemného plynu. Aj nemecký minister hospodárstva Robert Habeck označil  energiu zo spaľovní za „špinavú energiu“, ktorá poškodzuje klímu.

Investori nám tiež radi tvrdia, že v spaľovni sa bude spaľovať len nerecyklovateľný odpad…

Stačí sa pozrieť na prezentovaný zoznam odpadov – nachádza sa v ňom množstvo druhov, ktoré sú recyklovateľné.  Rovnako nie je pravda, že na prevádzku skalickej spaľovne by postačoval odpad zo šiestich najbližších okresov. Zvozová štúdia bola spracovaná tendenčne – pri výpočte disponibilného množstva odpadov počíta napríklad aj s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu  (papier, plasty), s odpadmi, ktoré sa už spaľujú v existujúcich cementárňach, ako aj s množstvami komunálneho a objemného odpadu bez zohľadnenia prijatých opatrení na ich lepšie triedenie a znižovanie celkového množstva.

Investor predstavil len teoretický výpočet energetickej účinnosti, aby mohol získať klasifikáciu „energetické zhodnotenie odpadu“. V praxi však túto klasifikáciu nemôže dosiahnuť. Mesto Skalica nemá dostatočný počet bytov, ani priemyselný park  s takou spotrebou tepla, ktoré by sa v spaľovni produkovalo nepretržite, dňom i nocou, v zime i v lete. Vybudovanie distribučnej siete tepla by navyše predstavovalo veľmi nákladný projekt. Pre porovnanie – viedenská spaľovňa s kapacitou 270 000 ton odpadu ročne vykuruje približne 60-tisíc bytov.

Z toho je zrejmé, že v prípade Skalice by dochádzalo k nadprodukcii tepla, ktoré by sa nedalo efektívne využiť a unikalo by do okolia. V súčasnej dobe globálneho otepľovania by tak navyše prispievalo  aj k ohrevu okolitého vzduchu.

Sú obavy zo zvýšeného znečistenia okolia spaľovní odpadov oprávnené aj napriek moderným technológiám čistenia spalín a kontinuálnemu meraniu znečisťujúcich látok?

Najnebezpečnejšie látky ako dioxíny, ťažké kovy sa z dôvodu technických limitov meracej techniky nemerajú kontinuálne, ale len jedenkrát za polrok za ustálených podmienok. Avšak práve v prípade porúch, zastavenia prevádzky z dôvodu údržby, v prípade nábehov a odstávok môže dôjsť k zvýšenému úniku emisií dioxínov a ťažkých kovov. Havárie a požiare v spaľovniach odpadov majú významný negatívny dopad na ovzdušie. Biomonitoring okolia spaľovní zistil zvýšené hodnoty týchto nebezpečných látok v machoch, ihličí, ba aj vo vajíčkach sliepok z domáceho chovu.

Na verejnom prerokovaní v kultúrnom dome v Skalici investor prezentoval svoj zámer výstavby spaľovne ako jediné riešenie na zabránenie skládkovania odpadov. Je to naozaj tak?

Je potrebné zdôrazniť, že skládky odpadov nezmiznú ani v prípade spaľovania. Popol a škvara (predstavujúce približne 25 % z celkového množstva odpadu), ako aj vysoko kontaminovaný popolček  (ďalších 5-7 %) musia byť totiž aj tak uložené na skládke. Skutočným problémom slovenských skládok je dnes fakt, že sa na ne ukladá neupravený komunálny odpad. Ten je zdrojom zápachu a zároveň produkuje agresívny skleníkový plyn – metán. Povinnosť upravovať komunálny odpad pred jeho uložením na skládku, ktorá bola už viackrát odložená,  začne platiť od januára 2027.

O tom, čo nakoniec skončí na skládke, rozhoduje už správanie občanov pri samotnom vzniku odpadu. Každý z nás vie ovplyvniť množstvo odpadu, ktoré vytvára, aj mieru, do akej sa zapája do triedeného zberu, aby odpadu končiaceho na skládke bolo čo najmenej.

Existujú teda aj iné a udržateľnejšie riešenie ako rozširovanie spaľovania odpadov?

V Európe sa už takmer 500 samospráv (na Slovensku sú štyri pod vedením Priateľov Zeme – SPZ) zapojilo do programu Zero Waste Cities, ktorý podporuje zavádzanie opatrení na znižovanie produkcie zmesového komunálneho odpadu. Pre porovnanie – v mnohých týchto samosprávach sa darí dosahovať menej ako 50 kg zmesového komunálneho odpadu na obyvateľa ročne, čo je približne štvornásobne menej než v Skalici.

Dnešná doba si vyžaduje, aby sme  namiesto vyhadzovania odpadu na spálenie a podpory konzumného spôsobu života uprednostnili riešenia, ktoré sú šetrné k prírodným zdrojom a nezhoršujú kvalitu životného prostredia. Verím, že  Skaličania pochopia, že majú v rukách moc túto škodlivú investíciu zastaviť a zároveň aj možnosť zlepšiť hospodárenie s odpadom vo svojom meste.

(rz)