100 pripomienok OZ SKALICA je pjekné mjesto k projektu CEV

V Skalici sa 6. októbra konalo verejné prerokovanie zámeru Centra ekologického hospodárstva (CEH), ktorého výstavbu sa snaží presadiť v blízkosti Baťovho kanála spoločnosť GGES, a.s. Ako jeho priebeh hodnotí predsedníčka občianskeho združenia SKALICA je pjekné mjesto Želmíra Macháčková?

Prvého januára 2025 došlo k zmene legislatívy, podľa ktorej už verejné prerokovanie nie je zákonnou povinnosťou. Ak by investor podal svoj zámer v decembri 2024, teda po jeho prezentácii v kine, mesto by túto povinnosť ešte malo. Môžeme sa len domnievať, prečo investor s podaním zámeru počkal až do januára 2025 – do momentu, keď už táto povinnosť zo zákona zmizla, hoci prezentáciu zámeru verejnosti uskutočnil ešte v decembri. Nevieme, či si túto zmenu uvedomila aj pani primátorka a že takáto povinnosť zostala zachovaná len pri územnom pláne.  Na jar 2025, keď bola pod tlakom verejnosti vyzývaná, aby sa k zámeru CEH vyjadrila, totiž uviedla, že sa uskutoční verejné prerokovanie. Mohla si pomýliť proces EIA s územným plánom… Práve preto sme ju po zverejnení Správy o hodnotení zámeru v procese EIA oficiálne vyzvali, aby verejné prerokovanie zorganizovala – keďže verejný prísľub v tejto veci už dala.

Zákon presne nedefinuje, ako má také verejné prerokovanie vyzerať…

V praxi je to najčastejšie tak, že mesto zvolá verejné prerokovanie, ale v skutočnosti ide o bližšie predstavenie investičného zámeru zo strany investora verejnosti. Ten príde s odborníkmi pripravený, často s PR prezentáciou a z tejto výhody zásadne ťaží vo svoj prospech. Väčšina z prítomnej verejnosti tak nedokáže odborne reagovať a ani nie je uspôsobená robiť prípadnú odbornú oponentúru a argumentáciu voči zámeru investora. Preto by bolo vhodné, aby sa na verejnom  prerokovaní zúčastnilo politické vedenie mesta v podobe pani primátorky, keďže prerokovanie zvoláva a zároveň aj odborní zamestnanci mestského úradu, ktorí by mohli nielen klásť otázky zástupcom investora, ale ich aj odborne konfrontovať. Žiaľ, to sa neudialo. Od začiatku sa občania cítia „pohodení“ napospas investorovi a jediným, kto sa podujal odborne argumentovať na verejnom prerokovaní, bolo OZ SKALICA je pjekné mjesto, ktorého členovia strávili prípravou informácií a prezentácií k prerokovaniu stovky hodín.

Na prerokovaní Skaličania kritizovali radnicu za jednostranný prístup k projektu. Ako vnímate postoj mesta vy?

Povinnosťou vedenia mesta je zastupovať občanov a chrániť ich záujmy. V rámci toho by sa mal viesť otvorený dialóg mesta so svojimi obyvateľmi o zamýšľanej investícii, nie ďalšia PR prezentácia súkromnej spoločnosti, ktorú už všetci poznáme z bilbordov, či stretnutí v kine. Aj preto som vyzvala primátorku, aby predstúpila pred občanov a pýtala som sa, prečo mesto na svojich stránkach propaguje výlučne projekt spoločnosti GGES, a.s., a neinformuje o ďalšej alternatíve spracovania odpadu. Relevantnej odpovede sme sa nedočkali.

Verejnosť poukazuje aj na nedokonalý proces EIA. Je podľa vás objektívny?      

Spôsob, akým sa verejné prerokovania u nás konajú, pôsobí v porovnaní s ČR ako menej premyslený, systémovo nelogický a aj  neobjektívny, keďže sa stretnú vopred dobre pripravení zástupcovia investora s prevažne laickou verejnosťou. Proces EIA v ČR koordinuje a riadi príslušný úrad štátnej správy, nie samospráva. Často je to priamo Ministerstvo životného prostredia ČR alebo krajský úrad, čo zaručuje jednotný postup, rovnosť zúčastnených strán a odborný dohľad. Na Slovensku sa však táto zodpovednosť prenáša na samosprávy, ktoré na to často nemajú dostatočné kapacity, ani odborné zázemie. Objektívnejšie by bolo, keby, podobne ako v ČR, verejné prerokovania zabezpečovalo priamo Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré napokon vydáva aj výsledné stanovisko, prípadne, aby to mal na starosti príslušný Okresný úrad, odbor životného prostredia.

Svoje výhrady ste prezentovali aj voči spôsobu, akým sú u nás posudzované zámery investorov. V čom je problém?

Odborné posudky a hodnotenia na Slovensku vypracúvajú experti určení ministerstvom, pričom často sú to ľudia, ktorí pri iných projektoch pracujú priamo pre investorov. Vypracovanie odborného posudku pritom hradí investor. V praxi tak dochádza ku konfliktu záujmov, pretože od ich výstupu závisí úspech projektu. Takýto systém vyvoláva pochybnosti o svojej nezávislosti.

Napríklad v Nemecku posudzovanie zabezpečuje priamo štát alebo príslušné ministerstvo, čím sa garantuje nestrannosť a dôvera verejnosti v celý proces. Dokumentáciu síce môže pripraviť investor, ale odborné posúdenie (EIA) vykonáva nezávislý orgán, financovaný zo štátnych zdrojov. Slovenský model by sa dal prirovnať k situácii, kde stavebný dozor vykonáva firma, ktorá stavbu aj realizuje. Ťažko preto možno hovoriť o nezávislosti a objektívnosti.

Verejné prerokovanie v Skalici sa podľa radnice miestami zvrhlo na emotívne vyjadrenia a osobné invektívy…

To je samozrejme nešťastné, zároveň však nie je ťažké pochopiť, prečo k tomu došlo. Ak občania dlhodobo narážajú na ignorovanie svojho postoja k spaľovni, zatiaľ čo mesto neustále podporuje investora, je prirodzené, že sa emócie prejavia. Ak niekto už po niekoľkýkrát slušne povie, že v Skalici spaľovňu nechce, a dostane ako odpoveď len arogantné úsmevy, frázy, či ukážku moci, nemožno sa čudovať, že trpezlivosť občanov raz praskne – a niekedy skôr v slovách než v činoch. V stanovisku mesta k verejnému prerokovaniu sa píše, že „žijeme v demokratickej spoločnosti, kde poslanci a primátorka konajú v záujme všetkých občanov Skalice – bez ohľadu na ich názor…“ Presne tak  by to malo byť. Škoda len, že v Skalici si vedenie mesta osvojilo len tú poslednú časť – „bez ohľadu na ich názor“.

Zákon dáva možnosť správu investora pripomienkovať. Využilo OZ  SKALICA je pjekné mjesto túto možnosť?

Áno, v zákonnej lehote 30 dní sme odovzdali vyše 200-stranové písomné stanovisko s vyše stovkou pripomienok. Na jeho príprave pracovali desiatky odborníkov, ktorým záleží na tom, aby sa Skalica nestala „centrom spaľovania odpadov“ a aby si Slovensko zachovalo to najcennejšie, čo má – krásnu prírodu. Musím všetkým poďakovať za obrovskú obetavosť. Boli to stovky hodín strávených nad Správou investora, štúdiom zákonov a spracovávaním podkladov – často na úkor rodín a spánku. Všetci sme odložili bokom svoje osobné veci, záujmy aj pohodlie, pretože nám záleží na tom, kde žijeme. Nebolo to ľahké, ale robili sme to s presvedčením, že má zmysel postaviť sa za svoje mesto a za budúcnosť, ktorú si Skalica zaslúži.

Čo konkrétne ste pripomienkovali?

Celé naše stanovisko s pripomienkami je zverejnené na webe www.sjpm.sk.  Môžem však v skratke spomenúť niekoľko hlavných bodov. Investor tvrdí, že ide o zariadenie kategórie R1 – teda o energetické zhodnocovanie odpadu. Podľa nás to však nedokázal relevantne preukázať. Zároveň ignoruje fakt, že spaľovňa nie je potrebná. Odpad možno spracovať iným, ekologickejším aj lacnejším spôsobom – mechanicko-biologickou úpravou (MBÚ) a následným spracovaním až po spaľovanie v cementárni v Rohožníku, ktorá má kapacitu na pokrytie celého západného Slovenska. Táto cementáreň dnes dováža odpad zo zahraničia a deklarovala záujem spracúvať slovenský odpad. Okrem toho sa v blízkosti navrhovaného územia pre CEH nachádza ochranné pásmo zdrojov pitnej vody a nebol vypracovaný hydrogeologický prieskum.

Závažné sú aj riziká spojené s emisiami do ovzdušia, so znečistením pôdy a následne s ohrozením zdravia obyvateľov Skalice a okolia.

Ďalším problémom je rozpor projektu so Strategickým plánom odpadového hospodárstva SR do r. 2035, ktorý hovorí, že nové zariadenia majú vznikať na brownfieldoch, nie na zelených lúkach.
Aj minister životného prostredia Tomáš Taraba verejne vyhlásil, že na zelených lúkach sa spaľovne stavať nebudú a vyzval primátorov, aby si urobili poriadok v územných plánoch – čo, si žiaľ, asi skalická radnica nevšimla. A čo je ešte horšie, nevypočula ani názor obrovskej časti Skaličanov – čo dokazuje takmer 3000 podpisov pod Otvoreným listom a viac ako 4000 podpisov pod petíciou k referendu proti spaľovni. A to je len časť z celého súboru našich pripomienok.

Činnosť nášho združenia týmto nekončí, naopak, v budúcnosti bude mať širší rozmer. Postupne pripravuje viaceré projekty, ktoré budú podporovať jeho hlavné poslanie – chrániť Skalicu a zlepšovať život v nej. Skaličania pochopili, že to najlepšie, čo môže ozdraviť spoločnosť, sú aktívni občania. Jediná šanca je spájať ľudí, ktorí sa neboja pridať ruku k dobrému dielu, postaviť sa za  pravdu a hodnoty, na ktorých Skalica stojí.

Skalica má svoje špecifiká. Naša hrdosť a patriotizmus sú známe, no niekedy nás brzdia žabomyšie vojny, ktoré oslabujú spoluprácu, delia Skaličanov a šíria negatívnu energiu. Snažme sa preto žiť podľa odkazu nášho rodáka Antona Srholca: „Vítajme rozdielnosť medzi ľuďmi, aj sa pohádajme – ale s láskou. Nedajme priestor nenávisti…“