Čo má Pernek spoločné s perníkom?

Obec s lahodným sladkým názvom Pernek som si pred rokmi prvýkrát vychutnal zo sedla bicykla. Ešte predtým, ako som vyšliapal na Pezinskú Babu, som si pomyslel, že v tejto peknej dedinke by som dokázal žiť. Aj o tom, prečo sa počet obyvateľov Perneka ustálil na približnom čísle 900, čo teší a trápi domácich a odkiaľ sa k nim najčastejšie ľudia sťahujú, sme sa pozhovárali so starostom obce Ing. MARTINOM LEDNÍKOM.

Pri vyslovení názvu vašej obce človeku napadne, čo môže mať Pernek spoločné s perníkom?

Podľa jednej z viacerých verzií je názov našej obce Pernek odvodený od slova perník, a to podľa rodiny Perníčkovcov, ktorá bývala v najstaršej časti obce nazvanej Tŕnie.

V neďalekých údoliach Malých Karpát údajne kedysi dávno žili medvede. Zachovala sa po nich nejaká stopa?

Po medveďoch sa nezachovala žiadna stopa. Jedna verzia v súvislosti s názvom obce však je, že názov našej obce je odvodený z názvu Bäreneck, čo v nemčine znamená Medvedí kút.

Čo najviac trápi a čo teší obyvateľov vašej neveľkej dediny?

Najviac asi absencia čistiarne odpadových vôd a splaškovej kanalizácie. Čo nás teší najviac, to si netrúfam povedať… Snáď je to priaznivé životné prostredie.

Ako sa vám darí využívať dotácie?

Čiastočne. Snažíme sa zapájať do čo najväčšieho počtu dotačných výziev, ale nie vždy je naša obec oprávneným žiadateľom, prípadne výzva nereflektuje naše aktuálne potreby.

Obyvateľov u vás pribúda, alebo ich je z roka na rok menej?

Po rokoch, keď ich počet postupne rástol, badať v poslednom období stagnáciu. Počet obyvateľov sa viac-menej ustálil na zhruba 900. Žiaľ, obec Pernek nedisponuje pozemkami vhodnými na výstavbu rodinných domov.

Predpokladám, že najviac ľudí sa k vám sťahuje z Bratislavy a Malaciek. Vracajú sa do domov svojich rodičov, ktoré upravujú?

Okrem Bratislavy a Malaciek sa k nám sťahujú obyvatelia aj zo vzdialenejších kútov Slovenska. Ide o ľudí, ktorí tu mali predkov, ale často aj obyvateľov, ktorí predtým k Perneku nemali žiadne rodinné väzby.

Rozvíjate spoluprácu s niektorým mestom na Slovensku alebo v Českej republike?

Zatiaľ nemáme užšiu spoluprácu so žiadnou obcou alebo mestom na Slovensku, prípadne v ČR. Chceli by sme to však v budúcnosti zmeniť.

V Perneku sa narodil maliar Štefan Bartalský, aj pápežský prelát Anton Richter. Ako si v obci pripomínate nielen tieto osobnosti?

Troška by som vašu otázku poopravil, pápežský prelát Anton Richter sa nenarodil v Perneku, ale pôsobil u nás a na miestnom cintoríne je aj pochovaný. Detstvo a významnú časť života u nás  strávil aj maliar Štefan Bartalský. V rokoch 1974-1978 pôsobil v Perneku aj rímskokatolícky kňaz a salezián Dr. h. c. Anton Srholec, ktorému obec Pernek minulý rok, pri príležitosti 630. výročia prvej písomnej zmienky, udelila čestné občianstvo obce Pernek in memoriam. Zámerom bolo čestné občianstvo in memoriam udeliť aj pápežskému prelátovi Antonovi Richterovi, bohužiaľ sa nám však nepodarilo dopátrať k žiadnemu z jeho potomkov.

Konajú sa u vás zaujímavé kultúrne a spoločenské akcie. Ktoré by ste vyzdvihli a prečo?

Z kultúrnych a spoločenských akcií by som vyzdvihol asi Tradičnú vatru, ktorú zapaľujeme pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny a okrem pár rokov, kedy sa nemohla konať, tak táto tradícia trvá od skončenia spomenutej vojny. Ďalej by som spomenul stavanie mája, súťaž vo varení gulášu a mnohé ďalšie.

Máte v obci nejakú originálnu gastronomickú špecialitu?

Originálnu nie, v minulosti sa v našej tradičnej domácnosti uplatňovala predovšetkým varená strava, ktorej základom boli polievky, kaše z obilnín a strukovín, cestoviny a kapusta. Neskôr sa začali pestovať zemiaky, ktoré boli často na bežnom jedálnom lístku. Mäso sa kedysi jedlo len v nedeľu. V zimných mesiacoch sa po zabíjačkách konzumovalo viac bravčoviny. Na zabíjačke sa bežne robili jaternice, krvavničky a ovar, zo slaniny sa topila masť, v niektorých domácnostiach sa do masti následne zalievali „pečenky“ – porciované pečené rebrá, krkovička alebo plece. V každej domácnosti sa údila slanina, klobásy a mäso. Každý rok na jeseň sa varil aj slivkový lekvár, ktorý gazdinky používali hlavne na pečené buchty a pirohy, deti ho mali radi na chlebíku.

Starostom ste druhé volebné obdobie. Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Kandidovať som sa rozhodol preto, lebo ma napĺňa práca, pri ktorej je vidieť hmatateľný výsledok, hlavne v zlepšovaní priestoru a prostredia, ktoré denno-denne využívajú širšie masy ľudí. Aj keď priznávam, nie vždy sa to úplne darí.

Keby som k vám prišiel ako turista, ktoré tri veci by ste mi ukázali?

Určite by som odporúčal navštíviť Tri kríže s pekným výhľadom na Záhorskú nížinu, ďalej by to bol Náučný cykloturistický chodník okolím Perneka, ktorého časť vedie po trase bývalej banskej železnice. Mojím obľúbeným miestom je lokalita Hrabník so starými solitérnymi dubmi.

Nielen prácou je človek živý, ako relaxujete?

Prevažne pri športe. Jazdím na bicykli, chodím na turistiku, prípadne len tak do lesa na huby. Rekreačne si zahrám futbal, v zime lyžujem.

Čo čaká Pernek v blízkej, ale aj vzdialenejšej budúcnosti?

Momentálne sa venujeme najmä rekonštrukcii mostov, ciest a oporných múrov poškodených pri minuloročných záplavách. Ďalej realizujeme opatrenia na zníženie spotreby energií v obecných budovách (inštalácia fotovoltiky, výmena kotlov). Taktiež akútne potrebujeme rozširovať cintorín, popritom revitalizujeme verejné priestranstvá, vysporiadavame pozemky a v prípade, že sa nám podarí získať dotáciu, tak sa pustíme do výstavby čistiarne odpadových vôd a kanalizácie.

Jozef Kollár, foto archív ML

Foto: Starosta Perneka Martin Ledník obľubuje jazdu na bicykli, aj turistiku…