Kronikárka Petrovej Vsi Hana Kumpanová: Zachytáva čas pre budúce generácie

Nie je to práca, ale poslanie, ktoré ju napĺňa. K zaznamenávaniu života Petrovej Vsi pristupuje s úctou, láskou a pokorou. Pani Hana Kumpanová zachytáva pre budúce generácie na papier čas, ktorý žijeme. V rozhovore nám prezradila aj to, čo ju k písaniu obecnej kroniky priviedlo, aké zaujímavé udalosti sa v nej ocitnú a čo považuje za najväčšiu odmenu.

Jozef Kollár

Odkedy vás zaujímala história a s ňou spojené príbehy?

Už ako dieťa som rada počúvala rozprávania starých rodičov o tom, ako to kedysi v obci vyzeralo, ako sa žilo, čo všetko sa menilo. Možno práve aj tieto príbehy ma priviedli k záujmu o históriu, nielen tú teoretickú, „učebnicovú“, ale živú, ktorú cítiť v domoch, starých fotografiách, aj ľuďoch.

Ako ste sa dostali k písaniu obecnej kroniky?

Zaznamenávanie života obce má u nás bohatú históriu. Prvým kronikárom bola Anna Votavová, ktorá kroniku viedla v rokoch 1933-35. Po nej pokračoval učiteľ Dominik Matula, a od roku 1964 sa až neuveriteľných 36 rokov tejto zodpovednej úlohe venovala Vlasta Kumpanová. Jej zápisy v kronike sú objektívne, podrobné a faktograficky veľmi bohaté, čo jej dodáva veľkú hodnotu. Od r.  2000 pokračovala v písaní kroniky Mgr. Miriam Hricová, ja som písanie kroniky prevzala pred 5 rokmi. Pre mňa je to veľká česť a zároveň zodpovednosť zachytiť život obce tak, aby mal výpovednú hodnotu aj o desaťročia neskôr. Kronika totiž nie je len o udalostiach a dátumoch, ale aj o každodennom rytme dediny, jej príbehoch, tradíciách a ľuďoch, ktorí ju tvorili a tvoria.

Aký postup preferujete pri písaní udalostí za určitý rok? Urobíte si ich súhrn na konci roka a záznam napíšete v decembri, alebo píšete predbežne?

Udalosti, dôležité momenty aj zaujímavosti si zaznamenávam priebežne počas celého roka, vrátane kultúrnych či športových podujatí, rôznych zmien v obci, či osobitých momentov, ktoré stoja za zmienku. Každoročne detailne popisujem počasie, a to vždy v rovnaké dni: na Nový rok, Veľkú noc, na Dušičky a na Vianoce. Záverečný prepis a úpravy robím až na konci roka, keď si celý materiál spätne prečítam, doplním súvislosti a vytvorím si ucelený pohľad na to, čo sa počas roka v obci udialo.

Písanie kroniky je dobrovoľná činnosť, alebo máte za to aj menšiu odmenu?

Pre mňa je to predovšetkým dobrovoľná činnosť, ktorú robím s pocitom zodpovednosti a úcty k obci. Moja najväčšia odmena je vedomie, že to, čo dnes zaznamenávam, zostane zachované pre budúce generácie. Teší ma predstava, že o niekoľko desaťročí si niekto prečíta riadky, ktoré dnes píšem, a uvidí, ako sa žilo, čo bolo pre nás dôležité, ako sme sa stretávali, pracovali, oslavovali. Je to spôsob, ako dať dnešku trvalú hodnotu.

Aký je to pocit čítať správy a dotýkať sa strán po vašich predchodcoch, ktorí už nie sú medzi nami?

Veľmi zvláštny a silný. Držať v rukách kroniku, ktorú písali ľudia predo mnou, znamená dotýkať sa nielen papiera, ale aj ich myšlienok, pohľadov na svet, doby, v ktorej žili. Cítim k nim hlboký rešpekt a vďačnosť za to, že si dali tú námahu zaznamenať čo sa dialo, čo prežívali, čo pokladali za dôležité, ale aj drobné čriepky zo života, ktoré sa v čase písania možno zdali byť bezvýznamné, no dnes majú neoceniteľnú historickú hodnotu. Ako napr. zápis z r. 1933: „Občania značne pociťujú špatné komunikačné spojenie. Špatné spojenie má za následok, že občania si kupujú najlacnejší a dosť rýchly dopravný prostriedok bicykel, ktorých je v našej obci na 120.“ Alebo zápis z r. 1930: „Manželka obecného notára Adolfa Sklenovského, Ružena Sklenovská, ktorá za ročnú odmenu 200 Kč viedla obecnú knižnicu, zabezpečila taký záujem o čítanie, že sa týždenne požičiavalo približne 60 kníh.“ Údaje o každodennom živote, o cenách potravín, počasí, úrode – práve tieto drobnosti tvoria mozaiku doby a dokresľujú jej atmosféru. Moje predchodkyne písali kroniku precízne, s dôrazom na detail a hlbokým záujmom o dianie v dedine. V mnohom na ich štýl nadväzujem, no zároveň sa snažím priniesť do zápisov aj svoj pohľad a postrehy dnešnej doby.

Čo je hlavným obsahom kroniky obce?

Obsah kroniky je zameraný na počasie, budovanie obce, spoločenské, kultúrne, cirkevné, športové a politické udalosti, ktoré ovplyvňovali život našich obyvateľov.

Overujete si správy, ktoré zaradíte do kroniky? Pýtate sa napr. samotných ľudí, ktorých sa určitá vec týka?

Pri tvorbe kroniky sa snažím, aby boli všetky informácie, ktoré do nej zapisujem, čo najpresnejšie. Zachytávam autentické dianie v obci podložené faktami, či už ide o oficiálne zdroje, záznamy z obce, informácie od organizátorov podujatí. Dôležité je pre mňa zaznamenať pravdivý a objektívny obraz, preto sa snažím každú udalosť overiť z viacerých dôveryhodných strán. Kronika by mala byť spoľahlivým dokumentom pre budúcnosť, nie domnienkou, ale obrazom reality.

Čítanie správ našich predkov môže nabádať k písaniu vlastných príbehov, inšpirovaných skutočnými. Nepodľahnete tomu občas pri písaní napr. vlastnej poviedky?

Čítanie zápisov našich predkov vnímam ako cenný historický prameň, ktorý si zaslúži úctivý a vecný prístup. Pri písaní kroniky sa snažím zachovávať faktografickú presnosť a autentickosť udalostí tak, ako sa skutočne odohrali. Úlohou kronikára je zaznamenávať skutočnosť, nie ju dotvárať podľa vlastnej predstavivosti.

Priniesli ste do vašich záznamov aj nejakú inováciu?

Postupne som k písanej kronike pridala aj „obrazovú“ kroniku, kde pomocou fotografií zachytávam udalosti a život v obci. K nej prikladám rozličné materiály a dokumenty, najmä obecný a školský časopis, kalendár obce, pozvánky či rôzne predmety (napr. z obdobia pandémie rúška s logom obce).

Aké správy z kroniky po vašich predchodcoch vám najviac utkveli v pamäti?

Obecná kronika obsahuje veľa zaujímavých zápisov. Napríklad informáciu, že v r. 1930 obec sužoval nezvyčajne veľký výskyt myší, ktoré zaplavili celý chotár a zničili takmer polovicu úrody. Alebo, že v r. 1967 mala obec 24 telefónnych liniek, 163 televízorov a 38 automobilov. Osobitne ma zaujal zápis z r. 1938 o budovaní kúpaliska, ktoré vzniklo z iniciatívy študentov a učiteľa Matulu: „Práce na kopaní trvali tri týždne pri dennej účasti 8 až 10 študentov. Zbierkou vyzbierali 340 Kč, no keďže náklady boli 1200 Kč, zvyšnú sumu požičal Jozef Michálek. Kúpaliska si však užili len mesiac, pretože prvý mesiac prázdnin strávili úmornou prácou.“ Za zmienku stoja aj záznamy zo školy z r. 1929, kde sa v jednom z protokolov uvádzajú tresty za zlú dochádzku, a to aj napriek tomu, že žiaci mali od ministerstva školstva oficiálne úľavy počas jarných a jesenných poľnohospodárskych prác. Rodičia platili pokutu 0,50 Kč za prvé meškanie a 1 Kč za každé ďalšie, no ani to nezaručilo pravidelnú účasť detí na vyučovaní. Aj tieto zápisy dokazujú, že kronika je živým zrkadlom minulosti a cenným odkazom pre budúce generácie. Uchováva príbehy a udalosti, ktoré by inak zostali zabudnuté.

Čo zo života ľudí zaznamenávate najradšej a naopak, čo nerada?

V Petrovej Vsi si ctíme tradície a bohatú históriu. Vďaka aktívnemu starostovi a práci obecných organizácií sme živou dedinou, kde sa pravidelne konajú rôzne kultúrne, spoločenské a športové podujatia. Práve toto bohaté dianie robí obec  výnimočnou a plnou života, a preto je jej kronika plná zaujímavých informácií. Najradšej zaznamenávam dianie, ktoré odráža každodenný život našej komunity, napr. kultúrne podujatia, športové aktivity,  ale aj zmeny v infraštruktúre, či významné udalosti. Nepúšťam sa do detailov o osobných príbehoch jednotlivcov, pretože kronika by mala zachytávať najmä objektívnu realitu dediny ako celku. Snažím sa držať faktov a udalostí, ktoré majú širší význam pre komunitu a vyhýbam sa subjektívnym alebo citovo zaťaženým témam.

Čím je pre vás písanie obecnej kroniky?

Pred začiatkom svojej práce som si  s veľkou úctou prečítala celú kroniku, ktorá je u nás zachovaná od r. 1933, ako aj kroniky miestnej základnej či materskej  školy. Tieto zdroje mi poskytli cenný prehľad o vývoji našej komunity a poslúžili mi ako inšpirácia. Písanie kroniky pre mňa znamená viac než len zapisovanie faktov. Je to spôsob, ako spojiť minulosť s prítomnosťou a zachovať dedičstvo pre budúce generácie. Táto činnosť mi prináša pocit zodpovednosti i uspokojenia, pretože viem, že to, čo dnes zaznamenám, môže byť o niekoľko desaťročí cenným zdrojom informácií a inšpirácie.

Foto: archív HK