V Popudinských Močidľanoch majú všetko dvojmo

Popudinské Močidľany vznikli spojením obcí Popudiny a Močidľany. K najvýznamnejším pamiatkam patria rímskokatolícke kostoly sv. Štefana kráľa v časti  Popudiny a sv. Šimona a Júdu v časti Močidľany.  V obci s približne 990 obyvateľmi je starostkou Mgr. Dana Žúrková, ktorú sme požiadali o rozhovor.

Vaša obec vznikla v r. 1957 spojením dvoch obcí. Ako sa vám toto spojenie javí po takmer 70 rokoch?

Obec vznikla v podstate z diktátu vtedajšieho ONV, presne 19. 5. 1957. Snahy o spojenie prebiehali už od r. 1950, a to z dôvodu nútenej kolektivizácie. V r. 1955 padol návrh na premenovanie spojenej obce na Májovce, ale obe obce zlúčenie razantne odmietali. Neskôr sa už nikto na názor obyvateľov nepýtal a rozhodnutím vtedajších mocipánov došlo k zlúčeniu. Ani s názvom zlúčenej obce to komunisti nejako „netrafili“. Názov vyjadruje určitý podriadenecký vzťah Močidlian k Popudinám, hoci kataster Popudín je asi tretinový oproti katastru Močidlian. Skrátka diktát, na ktorý si ľudia museli zvyknúť. Po dlhom čase je už len málo ľudí, ktorí to vnímajú ako krivdu, ako sa hovorí, čas všetko zahojí. Aj dnes sa čoraz viac hovorí o reforme samospráv a bude ťažké presvedčiť ľudí, že zlúčenie do väčších celkov je z hľadiska ekonomiky nevyhnutné, ale zachovať si pritom jedinečnú identitu obce bude veľmi zložité. My sme si týmto procesom prešli a dnes hovorím, že máme v mnohom výhodu a veľa vecí dvojmo: dva kostoly, dva cintoríny, dvoje hody a pod. Rivalita medzi Popudinami a Močidľanami samozrejme je, ale skôr s takým humorným podtónom. A napriek tomu, že to bolo zlúčenie násilné, dnes sa javí ako správne, pretože sme oveľa väčšia samospráva, ktorá nie je tak ohrozená nedostatkom financií ako malé dedinky, aj keď to rozhodne nie je ružové.

Po rokoch sa vám podarilo zrekonštruovať Vojtkov kríž. Spája sa s ním nejaký zaujímavý príbeh? 

Vojtkový kríž dali postaviť rodičia Jána Vojtka, ktorý padol  mesiac pred ukončením 1. svetovej vojny vo veku 20 rokov v Albánsku. Na vojnu bol odvedený ako jeden z posledných 14-tich odvedencov z obcí Popudiny a Močidľany, v januári 1917. Na kríži je jeho fotomedailón v uniforme a reliéf sv. Jána Nepomuckého, patróna podľa vojakovho mena. Kríž, ktorý je výrazne signovaný (K. HYŽA. HOLÍČ – ide zrejme o autora), odborne a s citom opravil Martin Horinka z Unína.

Ktoré kultúrne a spoločenské akcie v obci by ste vyzdvihli?

Konajú sa pravidelné kultúrne, športové a spoločenské akcie, ktorých organizátorom je obec (Deň, matiek, Úcta k starším, Rozsvietenie obecného vianočného stromčeka), DHZ (Nočná hasičská súťaž, Močidlianske hody, Stavanie májky) Záhradkársky a vinohradnícky spolok (Koštovka destilátov, Oslava sviatku sv. Hurbana s koštovkou vína, Svätenie mladých vín a pod.), Únia žien, ktorej činnosť bola obnovená v minulom roku (Maškarný ples, Lampiónový sprievod, Detský deň a Rozprávkový pochod cez vinohrady), Jednota dôchodcov aj TJ (Memoriál tragicky zahynutých športovcov) a iné…

Ľudí vo vašej obci pribúda alebo ich je z roka na rok menej?

Pokiaľ ide o počet obyvateľov z roka na rok stúpame, chýba nám asi 10 ľudí do 1000. Pred časom obec vybudovala novú IBV Pod vinohradmi, kde v II. etape vzniklo 24 rodinných domov, v I. etape to boli 3 domy. Teraz sa o podobnú IBV snaží súkromný investor. Jej budovanie sa čiastočne spomalilo pre práve prebiehajúce pozemkové úpravy v obci.

Rozvíjate spoluprácu s nejakými partnermi v zahraničí?

V r. 2008 sme začali spolupracovať s moravskou obcou Ratíškovice na projekte, ktorého cieľom bolo vydanie knižných monografií oboch obcí. Odvtedy bolo viacero úspešných projektov a v tomto roku sú to 2 malé cezhraničné projekty: S kultúrou sa priatelíme a Pamiatky s príbehom. Práve v rámci druhého projektu bol opravený Vojtkový kríž. Veľmi úspešne spolupracujú hasiči oboch obcí a rozbieha sa aj spolupráca vinárov.

Starostkou ste od r. 2007, teda už 5. volebné obdobie. Prečo ste sa pred takmer 20 rokmi rozhodli kandidovať?

Prvé volebné obdobie som mala kratšie, len 3 roky, lebo som vyhrala v doplňujúcich voľbách po tom, čo sa môj predchodca vzdal funkcie. Predtým som bola dve volebné obdobia poslankyňou v obecnom zastupiteľstve. Keďže som od r. 1997 pracovala ako referent vo verejnej správe (najprv Okresný úrad Skalica a potom Mestský úrad Skalica), bola mi práca v samospráve blízkou. S kandidatúrou ma oslovili predstavitelia vtedajšieho SDKÚ a KDH a mnohí priatelia a kamaráti, ktorí ma povzbudzovali. Verím, že som ich nesklamala a budú ma podporovať aj naďalej.

Keby som k vám prišiel ako turista, čo by ste mi ukázali?

My sme skôr takou tranzitnou obcou, ktorá leží na spojnici SR s ČR. Cez obec prechádza cesta I. triedy, takže mnohí obcou prejdú a ani si neuvedomia. že boli pár sekúnd v Popudinských Močidľanoch. Práve preto sme pred rokmi iniciovali aspoň osadenie tabúľ s názvom obce na tejto ceste. Výrazné turistické lákadlá nemáme a iní, než obyvatelia obce, sa u nás príliš nevyskytujú. Výnimky sú pri kultúrnych a spoločenských akciách, ktorých je našťastie pomerne veľa, takže sa o obci nedá povedať, že je len nocľahárňou pre pracujúcich v okolitých mestách. Máme dva kostoly, ktoré veriaci udržujú, množstvo kaplniek a krížov a dve pekné a pokojné vinohradnícke lokality.

Ako relaxujete? Športovaním, turistikou, alebo pri dobrej knihe, či hudbe?

Relaxujem prácou. S manželom vlastníme vinohradnícky domček a vinohrad v susednej Prietržke, ktorý sme prevzali po zosnulom svokrovi, takže pokračujeme v jeho vinohradníckom odkaze. K tomu sme si pred 2 rokmi kúpili malú chatku s pozemkom v Chorvátsku, v krásnom a pokojnom regióne s názvom Zagorie. Sú to síce chorvátski Záhoráci, ale mentalitou rovnakí ako my, takže sme si tam rýchlo našli veľa priateľov. Manžel to mal asi osudom predurčené, keďže jeho meno je Zlatko a je jedným z najrozšírenejších mien v Chorvátsku. Okrem toho sme obaja členovia hudobnej skupiny Lego a snažíme sa ľudí pobaviť na svadbách, plesoch, či rôznych oslavách. Takže môj voľný čas rozdeľujem medzi hudbu, vinohrad a chalupu.

Čo čaká obec v najbližšej, ale aj vzdialenejšej dobe?

Nezostáva mi iné, než dúfať, že rozvoj a prosperita, aj keď v týchto časoch je to skôr zbožné želanie. Naším najväčším problémom je chýbajúca kanalizácia a poddimenzované financovanie, čiže nedostatok prostriedkov na zásadné investície, opravy komunikácií, chodníkov a pod. Zostávajú nám prostriedky iba na najnutnejšie opravy, avšak nie na komplexné, ktoré by boli také potrebné.

Jozef Kollár, foto archív starostky