Malačan Jakub Špoták odhaľuje tajomstvá Mayov

Jedinečný objav! Mgr. Jakub Špoták, PhD., odborný asistent a vedecko-výskumný pracovník Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK Bratislava a jeden z mála svetových odborníkov na mayské hieroglyfické písmo, bol osobne pri tom, keď nedávno na severe Guatemaly objavili 2800 rokov staré obradné centrum Los Abuelos. Mayológ pochádzajúci z Malaciek nám prezradil viac nielen o tomto objave.

Už ako dieťa ste sa rád rýpali v zemi?

Ani nie. Moja súčasná práca nie je niečo, čo by som si niesol od detských čias. Ťahalo ma to skôr k technickým veciam, rád som sa pohyboval v otcovej dielni. Ale postupne ma začala zaujímať história, hlavne starovekého sveta. Napriek tomu som šiel na strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, no na vysokú školu už na smer humanít.

Čím vás zaujali práve Mayovia?

Spočiatku ma zaujímala najmä civilizácia starovekého Egypta a Mezopotámie. Predkolumbovské kultúry Ameriky som síce registroval, ale spočiatku ma až tak nezaujali. Vždy ma zaujímala vizuálna reprezentácia, ikonografia a epigrafia, teda písomné systémy, či už hieroglyfické, alebo v inej forme. Postupne som zistil, že tento typ výskumu sa v mezoamerickej oblasti začal rozvíjať len pomerne nedávno. Začal som sa teda venovať najprv mayským knihám – kódexom a paralelne som začal študovať mayské hieroglyfické písmo.

Nedávno ste v Guatemale objavili 2800 rokov staré mayské centrum Los Abuelos, ktoré mohlo slúžiť na rituály. Po toľkých rokoch – ako sa niečo také podarí?

Archeologický projekt PARU (Proyecto arqueológico regional Uaxactun), ktorý vedie prof. Kováč, má licenciu na väčší priestor v rámci severovýchodného Peténu (časť Guatemaly). Na niektoré z týchto miest máme k dispozícii aj lidarové snímky, teda spracovaný digitálny model reliéfu z leteckého laserového skenovania. Vďaka tomu môžeme vidieť aj časti džungle, ktoré sú horšie prístupné, resp. pri bežnom prechádzaní pralesa vôbec neboli vidieť. Lidar nám však ukázal obrovské mesto s rôznymi mestskými časťami, ktoré boli zväčša predklasické (500 p.n.l. – 250 n.l.). Ako sa neskôr zistilo, tak mesto malo aj záverečnoklasickú okupáciu (800-900 n.l.). Získanie lidarových snímok je finančne náročné, avšak sme súčasťou konzorcia niekoľkých svetových univerzít, ktoré tieto lidarové oblasti spracovávajú a majú teda k výsledkom aj prístup. V rámci špeciálnej techniky sa robili napr. geofyzikálne výskumy aj s použitím georadaru. Inak je to bežná technika slúžiaca na dokumentáciu a digitalizáciu rôznych nálezov. Tá je prispôsobená, aby sa mohlo dokumentovať napr. aj RTI metódou.

Los Abuelos je zatiaľ váš najcennejší objav? Objavili ste už 33 m vysokú pyramídu aj systém vodných kanálov…

Projekt PARU mal za posledných 16 rokov niekoľko významných objavov, ku ktorým radíme aj lokalitu Los Abuelos. Spomínaná pyramída sa nachádza v meste Petnal a je najvyššia v širokom okolí. Zaujímavé je na nej to, že v chráme na svojom vrchole má nástenné maľby, ktoré v súčasnosti po digitalizácii spracovávame. Avšak najdôležitejší objav poslednej sezóny je systém vodných kanálov v meste Cambrayal.

Na vykopávky chodievate na 6-týždňov. Ako často a ako vyzerá váš pracovný deň v džungli?

Terénny výskum tohto typu sa spravidla organizuje raz za 2 roky. Každoročne sa strieda s laboratórnou sezónou, kedy sa skompletizujú a analyzujú dáta z terénneho výskumu. Výskumy sa organizujú hlavne v období sucha, kedy sa dá bez problémov pracovať. V základnom tábore v džungli sa toho mimo práce nedá veľa robiť. Po práci a večeri väčšinou ostáva energia maximálne tak na nejakú kartovú hru, prípadne po spustení elektrocentrály na krátku prácu. Slnko tam zapadá relatívne skoro.

Čo vieme o mayskom písme?

Mayské písmo považujeme za najrozvinutejšie v rámci celého amerického kontinentu. Je tvorené plnovýznamovými znakmi, tzv. logogramami, a tiež znakmi, ktoré identifikujeme ako slabiky, teda fonetické znaky. Mayské hieroglyfické písmo teda charakterizujeme ako logosylabické. Aj vďaka tomu sa nám čím ďalej tým viac darí čítať viac a viac hieroglyfov. aj keď pomer medzi prečítaným a pochopeným je stále veľký. Dnes vieme prečítať možno 85 % existujúcich glyfov, ale význam chápeme tak pri 60 %. Niektoré časti nám stále unikajú. Ale to je na tejto epigrafickej práci zaujímavé, že je stále čo bádať.

Sú v nápisoch na domoch a pyramídach zachytené aj príbehy? Spomínali ste svadbu, na ktorej bola aj múmia nedávno zosnulého kráľa a až po svadbe ho uložili do hrobky…

Na domoch a pyramídach síce máme hieroglyfický text,  napr. na štukovej výzdobe, alebo vo forme nástennej maľby (hlavne v interiéri). Ale najviac textov máme z monumentov, ktoré nazývame stély. Tie zväčša stáli na otvorených námestiach, pretože boli propagandou miestnej dynastie, ktorá mala šíriť silu a úspechy miestneho kráľa. Nachádzame ale mnohé príbehy mytologického charakteru, kedy kráľ vykonáva ceremónie podobne, ako niektoré božstvá v čase pred stvorením sveta. V mayských hieroglyfických textoch vieme nájsť mnohé zaujímavé, niekedy aj bizarné príbehy. Ceremóniu svadby nemáme dochovanú na mnohých miestach, ale minimálne v meste Piedras Negras vieme, že sa skladala aspoň z dvoch úkonov – prikrytia nevesty a jej predstavenia. Medzi týmito dvomi udalosťami bolo v tomto konkrétnom prípade 5 dní. Prvý úkon by sme mohli chápať ako zásnuby a druhý ako samotnú svadbu, spečatenie zväzku.

Zachovali sa správy aj o živote bežných ľudí? Akí vlastne boli Mayovia? Dlho sa verilo, že boli mierumilovní roľníci, až neskôr sa prišlo na ich krvavé obete…

Žiaľ, o bežných ľuďoch sa správy nezachovali, pravdepodobne však nevedeli písať, ani čítať. Ich príbytky boli skôr drevené, preto sa od nich prakticky nič nezachovalo. V interiéroch stavieb máme ikonografické, či epigrafické zdroje hlavne v rámci elít. Predstava o mierumilovných Mayoch tu bola relatívne dlho. Až po čase sa hlavne z ikonografických zdrojov zistilo, že medzi sebou bojovali, brali zajatcov a obetovali ich. Takže v zásade išlo o bežné správanie. Nenazval by som ich však krvilačnými. Ich potreba obety mala základ v ich náboženstve, krv bola komunikačný prostriedok medzi ľuďmi a bohmi.

Mayovia sú známi aj vďaka svojim kalendárom…

Svoj čas zaznamenávali v rámci troch kalendárov. Tzv. dlhý počet je lineárny kalendár, ktorý má svoj počiatok v roku 3114 p.n.l. a reprezentuje počet dní, ktoré ubehli od stvorenia sveta. Každým jedným dňom teda rastie a nemá koniec. Potom používali veľmi dôležitý kalendár Tzolk’in, ten má 260 dní. Je to kombinácia čísiel 1-13 s 20 posvätnými dňami. A nakoniec je to solárny, všeobecný kalendár Haab, ktorý má 365 dní. Je to kombinácia 18 mesiacov po 20 dní. K nim sa na konci roka pridával posledný krátky mesiac, ktorý mal 5 dní.

V roku 2012 mayský kalendár údajne upozorňoval na koniec sveta, ale aj na duchovnú obrodu z východu. Ako sa mohlo stať, že z neho vedci vyčítali rozličné prognózy?

Tieto prognózy nevyčítali vedci. Stále sme tvrdili, že Mayovia na nič neupozorňovali, nič nepredpovedali. Zhodou okolností mal byť v r. 2012 zavŕšený 13. baktun. To však neznamená, že mal kalendár skončiť. Ako som spomínal vyššie, kalendár je lineárny. Mayovia dokonca toto ukončenie ani nejako často nespomínali. Nachádzame ho iba na dvoch miestach a nepísalo sa tam nič deštruktívne. Hystéria vznikla dezinterpretáciou vedeckých objavov.

Ako mohla mayská civilizácia zmiznúť bez stopy 500 rokov pred objavením Ameriky?

Mayská civilizácia kolapsom, ktorý nastal niekedy medzi rokmi 900-1000, nezmizla bez stopy. Možno to hovoriť o klasickej mayskej kultúre, obývajúcej hlavne tzv. južné nížiny, teda oblasť Peténu. Niektoré lokality na severe polostrova Yucatán, alebo v horských oblastiach Guatemaly prežili kolaps prakticky bez ujmy. Mayská kultúra sa kolapsom iba transformovala do inej formy. V dnešnej Guatemale, Mexiku aj v Belize žijú potomkovia Mayov, ktorí hovoria mayskými jazykmi, majú vlastnú špecifickú kultúru, ceremónie a zvyky. Kolaps civilizácii je bežná forma transformácie.

Aký máte nesplnený sen? Čo by ste ešte chceli objaviť?

Keďže sa venujem mayským kódexom, resp. celkovo mezoamerickým knihám, tak by bolo skvelé nájsť ďalší kódex, ktorý by bol zároveň aj dobre dochovaný. Šanca je veľmi malá, pretože kódexy sú vyrábané z prírodných materiálov a tie sa v tropickom prostredí extrémne rýchlo ničia…

Foto: archív JŠ