Najslávnejšia žena z Radošoviec objavila päť komét

Prvá písomná zmienka o Radošovciach pochádza  z 27. 1.  1297, kde sa uvádzajú pod názvom villas Rasolyz. Najznámejšou rodáčkou obce je astronómka Ľudmila Pajdušáková, z Radošoviec pochádza aj maliar a sochár Štefan Nejeschleba. Starostka Mgr. Iveta Matúšková nám v rozhovore  potvrdila aj fakt, že súčasná situácia samosprávam príliš nepraje.

Jozef Kollár

Čo dnes najviac trápi a naopak, čo teší obyvateľov Radošoviec?

Teší ich najmä to, že Radošovce sú príjemným miestom na život a stále si zachovávajú svoju vidiecku atmosféru. Som hrdá na silné komunitné väzby, na to, že si ľudia navzájom  pomáhajú a radi sa stretávajú pri spoločenských a kultúrnych podujatiach, ktoré organizujeme počas celého roka. Teší ma aj ich záujem o dianie v obci a chuť zapájať sa do jej rozvoja. Medzi najčastejšie témy, ktoré ich trápia, patrí potreba vybudovania kanalizácie, rekonštrukcie niektorých miestnych komunikácií a chodníkov, nedostatok stavebných pozemkov pre mladé rodiny, ale aj výzvy spojené so starostlivosťou o seniorov. Na riešení týchto problémov aktívne pracujeme: či už formou projektov, spoluprácou s vyššími úrovňami samosprávy alebo zapojením do grantových výziev. Mojou prioritou je, aby sa v Radošovciach žilo dobre všetkým generáciám.

Máte aktívnych veľa kultúrnych a obecných organizácií, čo nie je až také bežné. Ktoré by ste vyzdvihli?

Sme hrdí, že v Radošovciach máme bohatý kultúrny a spoločenský život. Pôsobí u nás viacero aktívnych združení, ktoré prispievajú k tomu, že obec žije počas celého roka. Nedá sa vyzdvihnúť len 1-2 združenia, pretože každé má svoj nezastupiteľný okruh činností, ktoré sú pre obec dôležité. Spomeniem Združenie žien Radošoviec a Viesky, ktoré je dlhoročnou oporou kultúrneho života. Ich tradičný krojový ples je nielen krásnou ukážkou našich folklórnych koreňov, ale aj dôležitou spoločenskou udalosťou, ktorá spája rôzne generácie. Veľkú zásluhu má aj Dobrovoľný hasičský zbor,  ktorý okrem svojej hlavnej činnosti výrazne pomáha pri organizácii kultúrnych akcií a prispieva k spolupatričnosti v obci. Vinohradnícky spolok nielenže udržiava vinohradnícke tradície, ale obec aj výborne reprezentuje navonok. Regionálna výstava vín aj Otvorené búdy sa tešia veľkému záujmu a prispievajú k dobrému menu Radošoviec v celom regióne. TJ Chvojničan zohráva dôležitú úlohu v športovom živote obce, poskytuje zázemie pre 5 mužstiev (3 žiacke, dorast a dospelí), dáva príležitosť aktívne sa venovať futbalu a rozvíjať svoj talent. Jednota dôchodcov, Únia žien, DHZ Vieska, hokejbalisti, poľovníci, Zväz záhradkárov Vieska, Rodzina veseua, Bežecký klub, Naša škola a škôlka… Som hrdá na všetkých, ktorí svoj voľný čas venujú kultúre, tradíciám a spájaniu ľudí. Všetci to robia to srdcom, a to je najcennejšie. Práve vďaka nim sú Radošovce obec s bohatým duchom a živou komunitou.

Vašou najznámejšou rodáčkou je astronómka, ktorá sa preslávila objavom 5 komét. Ako si ju pripomínate?

Naša obec je rodiskom viacerých významných osobností, Ľudmila Pajdušáková (1916-1979) je jednou z nich. V r. 2016 bola tejto významnej astronómke slávnostne odhalená pamätná tabuľa. V jej odkaze pokračuje naša základná škola pod vedením Mgr. Petry Štefečkovej zavedením predmetu Vesmír. Naši žiaci dosahujú krásne výsledky, napr. v súťaži  „Čo vieš o hviezdach?“. Minulý rok sme odhalili pamätnú tabuľu ďalšiemu významnému rodákovi, maliarovi a sochárovi Štefanovi Nejeschlebovi. Životné cesty ho zaviedli do Liberca, kde vytvoril svoje najlepšie diela. Je autorom asi 250 obrazov, desiatok drevených reliéfov a plastík a usporiadal mnoho výstav. Na tejto slávnostnej udalosti sa zúčastnila aj manželka Š. Nejeschlebu, ktorá obci darovala obrazy, zdobiace teraz priestory obecného úradu.

Asi pred 30 rokmi som bol u vás na pohrebe mladého motorkára, ktorý sa mal ženiť. Jeho snúbenica prišla na poslednú rozlúčku s ním oblečená v svadobných šatách. Dodržiavajú sa ešte u vás podobné zvyky?

Tento zvyk sa na prelome 90. rokov vytratil. Máme však zvyky a tradície, ktoré pretrvávajú aj storočie. Uvediem napr. „nosenie létečka“, kedy malé dievčatá chodia na Kvetnú nedeľu v kroji po dedine s létečkem. Létečko je vetvička pučiacej drienky ozdobená „vífučkama“ (vaječné škrupiny) a slamenými retiazkami kombinovanými s kúskami textilu, tzv. „páterki“. Malé dievčatká, ako predstaviteľky začínajúceho ľudského života, oblečené v kroji, nosia ozdobenú vetvičku divej trnky alebo drienky (drinki), niekedy zlatého dažďa. Kedysi spievajúc chodili po dedine v skupinách, dnes chodia po domoch príbuzných, kde za odmenu dostanú do košíčka vajíčko, sladkosť a nejaký ten peniaz.

Obnovenou tradíciou je „fašank“ alebo „chodzeňí po rezenkoch“. Mládenci oblečení v krojoch s muzikou chodia po dedine a zastavujú pri domoch , kde sú dievčiny súce na vydaj. Dievčinu vytancujú a vyspievajú si odmenu – na šable slaninu a do koša šiški – „koblihi“. Obe tieto fašiangové jedlá sú symbolom plodnosti a blahobytu. Ďalšou obnovenou tradíciou sú dožinky. Spájajú sa so septembrovými hodmi, prezentujú poďakovanie za úrodu. Po skončení žatvy žnice uplietli z klasov veniec a ozdobili ho kvetmi a stuhami. Utvorili sprievod a na jeho čele niesol dožinkový veniec jeden pár – žnec a žnica, ktorí ho priniesli hospodárovi a „hospodiňi“. Sprievod krojovaných žencov a žničiek s opletenými cepmi a kosami dnes u nás vyráža od PD Radošovce za zvukov dychovky na námestie, kde zatancuje tradičný žatevný tanec. Je to krásna prezentácia našich nádherných krojov, ktorá každoročne priláka stovky návštevníkov.

Vaše kroje sú naozaj výnimočné. Ako v obci udržiavate ich krásu?

Kroje sú pýchou mnohých našich starých mám. Venujú im mimoriadnu pozornosť, starostlivo ich opatrujú a uchovávajú pre ďalšie generácie. Kroje sa u nás nosia len pri významných a tradičných príležitostiach. Už od škôlky sú deti vedené k láske k tradíciám a mnohé ich vystúpenia sú práve v krojoch. Špeciálnou udalosťou je Krojový ples, ktorého súčasťou je nádherné defilé tradičného ľudového odevu nielen z našej obce. Snažíme sa náš kroj zviditeľňovať,  pretože máme byť na čo pyšní. Obec má podaný projekt cez Nadáciu SPP práve na zachovanie tohto dedičstva, radi by sme dali ušiť slávnostné kroje a vystavili ich v priestoroch obecného úradu.

Spolupracuje vaša obec s niektorým mestom na Slovensku alebo v ČR?

Obec v súčasnosti nemá takéhoto partnera, no náš DHZ Radošovce rozvíja dlhoročnú družbu so Sborem dobrovolných hasičů Svatobořice. Uvediem kuriozitu. V Trnavskom kraji sú dve obce s rovnakým názvom, čo je častokrát príčinou situácií, kedy si nás rôzne inštitúcie, firmy alebo návštevy mýlia. So starostom trnavských Radošoviec sa poznáme a možno by nebolo zlým nápadom rozvíjať družbu s obcou s rovnakým názvom…

Prečo ste sa rozhodli kandidovať za starostku?

Celý svoj profesijný život pracujem v samospráve, vyštudovala som odbor Verejná správa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, z čoho pramení aj môj záujem o dianie v obci. Mojou motiváciou bolo zlepšiť kvalitu života v Radošovciach, zmodernizovať služby a vytvoriť transparentnú samosprávu. Som rada, že v spolupráci s poslancami ObZ sa nám darí postupne tieto ciele napĺňať.

Keby som k vám prišiel ako turista, ktoré tri veci by ste mi ukázali?

Pozvala by som vás k nám na dožinky, aby ste na vlastné oči videli krásu našich krojov a zažili tú hrdosť domácich pri ich prezentácii. Potom by sme zašli cez polia a lúky do vinohradov, kde by sme ochutnali skvelé vína našich vinárov, prezreli si kaplnku sv. Urbana, cez les by sme vystúpili na Čupy, najvyšší vrch Bielych Karpát. Pri návrate by sme nevynechali božiu muku u sv. Anny, kostol Narodenia Panny Márie na námestí, a cez kalváriu na cintoríne by sme prešli do viešťanských vinohradov, ku kaplnke sv. Víta. Odtiaľ je nádherný výhľad do širokého okolia.

Čo čaká vašu obec v najbližšej, ale aj vzdialenejšej dobe?

Stoja pred nami mnohé výzvy, napr. rekonštrukcia obecných budov, modernizácia služieb, vybudovanie chýbajúcej infraštruktúry, spustenie IBV Prídankové pole… Všetky spája jeden spoločný menovateľ, a to financie.  Súčasná situácia samosprávam nepraje. Sme v stave konsolidácie verejných financií a čím ďalej tým viac pociťujeme výpadky dane z príjmu fyzických osôb, ktoré štát prerozdeľuje, čo nás brzdí v rozvoji. Súčasný stav financií nám umožňuje pokrývať základné služby a chod obce. Obec však nemá prežívať, má sa rozvíjať, investovať. A to sa bez  zmeny financovania zo strany štátu neudeje. Musíme byť pre štát rovnocenným partnerom, a nie vazalom jeho rozhodnutí…

Foto: archív IM, OÚ Radošovce