Myjavskí hasiči majú v garáži technický unikát

„Ak si myslíte, že to dokážete, dokážete to…“ Slová Henryho Forda o sile vôle asi najviac vystihujú počin myjavských dobrovoľných hasičov, ktorí sa v roku 2017 s veľkým nadšením pustili do obnovy starého hasičského auta Tatra 26 30. To, čo sa na začiatku zdalo ako jednoduchá záležitosť, „brnkačka“, sa vo viacerých smeroch ukázalo ako pomerne zložitý rébus. Bolo nemálo chvíľ, keď počiatočný elán opadol a nebyť silného presvedčenia v konečný cieľ – spojazdenie auta a jeho zaradenie medzi veterány, dielo by sa nepodarilo. Tým hnacím motorom bol predseda občianskeho združenia Myjavská hasičská história Peter Siváček st., človek oddaný myšlienke hasičstva. Organizátor, aktivista, komunikátor, motivátor, ktorý sa nevzdával. Neraz musel presviedčať, často stmeľovať, aby sa to všetko dokončilo.

Kedy sa hasičské auto Tatra 26 30 dostalo na Myjavu?

V roku 1934 obec Myjava správne pochopila a prezieravo usúdila, že v tom čase používaná hasičská technika je už prekonaná. Vo vybavení hasičov na Veľkej Myjave, do ktorej do roku 1955 patrili obce Brestovec, Jablonka, Polianka, Poriadie a Rudník, už nemali mať miesto konský záprah a ručná striekačka. Perspektívnou náhradou sa javila trojnápravová Tatra 26 30.

Čím sa vyznačovala?

Napriek tomu, že výrobný program modelu 26 30 sa skončil v roku1933, na myjavskú objednávku bol opäť v roku 1934 vyrobený, ale už na kvalitnejšom podvozku T 72. Mala viacero vylepšení, napríklad dvojokruhový hydraulický brzdový rozvod, predtým mechanický. Líši sa aj čelným sklom, keď do drevenej kostry auta opláštenej plechom bol pripevnený vyklápací chrómový rám so sklom. Takisto mala výkonnejší motor 30 hp – 22 kW. Karosárska úprava nákladnej časti má odlišné vyhotovenie ako autá vyrobené predtým.  Dodávateľom čerpacej techniky bola spoločnosť Hrček & Neugebauer Brno. Auto malo dve  čerpadlá, jedno namontované k motoru a druhé prenosné.

Aké boli jeho osudy?

Po roku 1950 sa auto stalo majetkom štátu. Štátni úradníci sa v roku 1957 rozhodli presunúť auto do Krajného k dobrovoľným hasičom. Už neperspektívne vozidlo v roku 1960 vyradili z evidencie. Jednu dekádu strávilo v obciach Stará Myjava a Brestovec. V zlomovom roku 1970 hasič z povolania, zároveň dobrovoľný hasič Juraj Margetiak vybavil návrat  tatrovečky, ako ju nazýval, opäť do Myjavy k dobrovoľným hasičom, kam morálne patrila. Bol to v podstate nepojazdný vrak, pripravený na zošrotovanie. Veľa dôležitých súčastí špeciálneho terénneho, pôvodne armádneho auta, chýbalo. Niektoré časti motora boli v drevenej prepravke.

Čo sa dialo potom? 

Záchrana a predĺženie životnosti hasičského veterána bola zavŕšená začiatkom roka 1972,  nebol však v dokonalom technickom stave. Našťastie bolo garážované spolu s ostatnou hasičskou technikou v komplexe na Šimonovičovej ulici a zostalo v opatere hasičov z povolania, ktorí boli i členovia dobrovoľného hasičského spolku, a niektorých technicky zdatných dobrovoľných hasičov. Po roku 1989 sa postupne menil aj prístup k veteránovi. Starší hasiči odchádzali postupne do penzie a uvoľnené riadiace posty v dobrovoľnom zbore obsadili mladšie persóny, istým spôsobom karieristi, ktorí k autu nemali vzťah. Videli v ňom atrakciu a prostriedok pre svoje zviditeľnenie sa. Údržba nebola žiadna a v lete 2010 zostala Tatra nepojazdná v centre Myjavy. Neodbornou manipuláciou pri prevoze do hasičskej garáže bol poškodený liatinový blok motora.

Kedy sa zrodila myšlienka renovovať hasičské auto?

Od roku 2013 sa malá skupinka, hlavne vekovo i služobne starších členov dobrovoľného hasičského zboru, zamýšľala nad ďalším osudom technického unikátu. O veterána prejavilo záujem viacero privátnych zberateľov, no predaj nepripadal do úvahy. Tak ako k Myjave patria dve veže, tak i Tatra 26 30. V roku 2017 padlo rozhodnutie založiť občianske združenie Myjavská hasičská história (MHH), ktoré bude prostredníctvom verejnej zbierky kumulovať finančné zdroje. Väčšiu časť peňazí som získal osobnou návštevou u miestnych podnikateľov. Prispeli dobrovoľné hasičské zbory z regiónu, občania i samosprávy z okolia Myjavy, nejaké financie aj z ostatných kútov Slovenska.

Aké boli prvé roky?

Rok 2017 bol prípravný. Registrovali sme občianske združenie i dve verejné zbierky. Súbežne s verejnou zbierkou sme získavali informácie o dodávateľoch odborných prác, zháňali kontakty na renovačné firmy, získavali adresy dodávateľov súčiastok, zháňali finančné zdroje. Drobné dielenské práce sme sa rozhodli vykonávať svojpomocne. Firmy sídliace v Myjave pristupovali k nášmu počinu ústretovo. Veľakrát som prehltol aj horkú slinu, ba zažil i poníženie. Musel som si vypočuť: „…tá stará haraburda patrí do šrotu.“

Kto sa najviac podieľal na obnove auta?

Od roku 2018, teda šesť rokov sme pracovali iba počas priaznivých klimatických podmienok, pretože hasičská garáž nie je vykurovaná. Práce značne pribrzdilo i covidové obdobie. Ruku k dielu prikladali kmeňoví členovia OZ Ján Durec, Jozef Ďuriš, Branislav Hyža, Pavol Hučko, Milan Ivanič, Dušan Kubovčiak, Ing. Radovan Zelenay, Peter Siváček st, malým podielom Ján Havíř. Veľkú oporu sme získali v skúsenom veteránistovi Ľubovi Smyčkovi, neskôr v oddanom tatrovákovi Radoslavovi Antalovi. Oveľa ťažšie by sme napredovali bez nezištnej pomoci výtvarníka Vladimíra Kubovčiaka a skúseného technika, strojára Jána Kubovčiaka. Všetci ukázali veľké nadšenie, vášeň pre hasičstvo, úctu k historickému pokladu.

Kedy sa ukázala tatrovečka na verejnosti?

Nablýskaný veterán bol veľkolepo predstavený verejnosti na podujatí 8. mája 2024 na myjavskom námestí. Odborníci i laici boli nadšení z výsledku, hasiči v dobových uniformách v nádhernom aute pútali pozornosť malých i veľkých. V tej chvíli akoby hasiči zabudli na všetky peripetie, prekážky i technické rébusy, ktoré museli počas siedmich rokov prekonať.

Symbolickú bodku za rokmi renovácie ste dali 20. marca v Múzeu SNR v Myjave na slávnostnom stretnutí. Ako autor ste predstavili dva dokumenty knihu a film, oba pod rovnakým názvom Ako sme sa pokúsili o nemožné. S akým cieľom ste ich pripravovali?

Spomienky na sedem rokov prác (2017 do októbra 2023) pri renovácii atraktívneho vozidla by postupne bledli a niektoré okamihy by sa vytratili celkom. Keďže som bol pri všetkých dôležitých momentoch robil som si dôkladné zápisky a zaznamenával som ich chronologicky aj video kamerou. Podarilo sa mi tak zachytiť všetky podstatné udalosti nielen ako popis priebehu renovácie, ale aj pikošky pre nadšencov veteránistov. Sú tam totiž popísané mnohé riešenia, ktoré sme museli urobiť, aby sme nahradili pôvodné súčiastky novými. V knihe, ktorej grafickú úpravu robil Vladimír Kubovčiak, textovú úpravu autorka rozhovoru, nájde čitateľ príbeh Tatry od jej príchodu na Myjavu a všetky peripetie, prekvapenia, inovatívne riešenia, s ktorými sa hasiči museli boriť. Tento rok som dokončil aj  50 minútový video záznam. Je to samostatný dokument, ale svojím spôsobom dopĺňa aj knihu. Na podujatí boli uvedené aj  reportáže STVR a Myjavskej televízie súvisiace s renováciou historického auta.

Aký bude ďalší osud historického skvostu?

Tatra 26 30 je majetkom OZ MHH Myjava. Hoci sú po renovácii na atraktívnom aute         pripevnené evidenčné čísla historického motorového vozidla, momentálne nie je pojazdné. Na viac ako deväťdesiatročnom stroji sa prejavili skryté chyby. Opäť bude treba zadovážiť peniaze na náhradné diely a aktivizovať ľudí, ktoré sa v minulosti rozhodli byť nápomocní. Práve odborníkov majúcich vzťah k veteránom aj mimo hasičského prostredia by sme teraz potrebovali. Občianske združenie MHH Myjava je otvorené serióznym záujemcom.

Foto archív Peter Siváček st.