Tí, ktorí zhrešili – tucet kostier pod holíčskou šibenicou

V roku 2022 sa začal archeologický výskum v lokalite holíčskej šibenice, ktorý bol vlani ukončený. Aké tajomstvá ukrývala? Odpoveď na túto otázku dá výstava s názvom „Tí, ktorí zhrešili“, ktorú sprístupnia v stredu 16. apríla v koniarni Holíčskeho zámku. O 17.00 h sa v tabačiarni uskutoční aj prednáška „Kým prepadnem horkej smrti“, obe podujatia budú prezentovať výsledky archeologického výskumu.  Viac nám v rozhovore prezradila jedna z autoriek výstavy doc. PhDr. Stanislava Bönde Gogová, PhD., z Katedry archeológie FF UKF v Nitre.

Alexandra Bobotová

Môžete nám prezradiť viac o tomto jedinečnom výskume? 

Archeologický výskum šibenice v Holíči je prvým systematickým výskumom tohto druhu na Slovensku. Zameraný bol na vedecké a dokumentačné účely a prebiehal so súhlasom Krajského pamiatkového úradu (KPÚ)  v Trnave, pod ktorý územie patrí. Celý proces, ako aj archeologický výskum, sa uskutočnil v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu č. 49/2002 Z.z. Hlavný výskumný tím tvorili archeológovia Daniel Bešina, Stanislava Bönde Gogová, a Pavol Šteiner. V jednotlivých etapách sa na výskume podieľali aj ďalší kolegovia, študenti Katedry archeológie a, čo nás veľmi teší, aj nadšenci z Holíča.

Ešte predtým, na jar 2022, sa uskutočnil terénny nedeštruktívny geofyzikálny výskum. Pomocou georadarového merania sa podarilo identifikovať anomálie pod povrchom, ktoré mohli súvisieť so šibenicou. K výskumu sme pristupovali s veľkým rešpektom, hoci sme mali podrobne naštudované realizácie podobných archeologických výskumov v okolitých krajinách, kde je výskum šibeníc dobre rozpracovaný – najmä v ČR, Poľsku, Nemecku a ďalších európskych štátoch. Na Slovensku sa doteraz archeológii popravísk nevenovala dostatočná pozornosť.

Už počas 1. etapy výskumu v r. 2022 sa podarilo identifikovať základy kamenných pilierov šibenice a objaviť aj kostrové pozostatky. Každý ďalší rok prinášal nové, často prekvapivé objavy. Veľkým prínosom bola spolupráca s kolegami z Masarykovej univerzity v Brne, konkrétne s tímom prof. Jozefa Ungera, ktorí majú s podobnými výskumami bohaté skúsenosti. Výsledky výskumu teraz predstavíme verejnosti prostredníctvom výstavy.

Prečo sa stal práve Holíč stredobodom pozornosti archeológov? Je snáď táto šibenica nejakou raritou?

Tento výskum možno označiť za prvý systematický výskum šibenice na Slovensku. V minulosti sa skúmali šibenice napr. v Šarovciach a Hlohovci, ale išlo skôr o záchranné výskumy, ktorým archeológovia nevenovali osobitnú pozornosť. Výskum šibenice v Holíči však odštartoval širší výskum popravísk a šibeníc na Slovensku. Výnimočnosť lokality nie je vždy na prvý pohľad zrejmá. Treba nazrieť pod povrch – až keď sa potvrdia významné nálezy, môžeme hovoriť o jej jedinečnosti. Táto lokalita však naznačovala svoju výnimočnosť už pred výskumom. Jej poloha v krajine a charakter miesta predznamenávali veľké objavy. Už pri prvotnom pohľade bolo zrejmé, že je dobre zachovaná, čo pri lokalitách tohto typu nebýva bežné, skôr naopak. Výskum nakoniec potvrdil naše predpoklady a dokonca prekonal očakávania.

Poznáme históriu tohto popraviska?

Historický vývoj popraviska je zatiaľ záhadou. Nemáme dostatok archívnych materiálov, ktoré by nám umožnili presne určiť, kedy bola na popravisku postavená šibenica, kedy prešla opravami, alebo kedy stratila svoju funkciu. Na základe doteraz spracovaných archeologických nálezov však vieme, že jej počiatky siahajú minimálne do vrcholného stredoveku a že bola najmenej dvakrát stavebne upravovaná. Jediným relevantným historickým prameňom je zatiaľ listina cisára Maximiliána z r. 1567, ktorou udelil Michalovi Révaiovi právo trestať zločincov a budovať popraviská na svojom panstve. Tento dokument však neuvádza, že šibenica v Holíči bola v tom čase novopostavená – mohla byť iba prestavaná alebo obnovená. Pátranie po ďalších informáciách o jej stredovekých počiatkoch či zániku niekedy v 18. storočí bude predmetom ďalšieho výskumu.

Aké zaujímavé objavy váš výskum priniesol?

Medzi tie najzaujímavejšie patrí nález pozostatkov murovanej dvojstĺpovej šibenice – zatiaľ jedinej svojho druhu na Slovensku. Nemenej významné sú aj kostrové pozostatky ľudí, ktorí skončili pod šibenicou. Na niektorých kostiach sú jasne viditeľné stopy po spôsobe popravy, napr. po sťatí mečom. Antropologická analýza odhalila, že ide o mužov od 18 do 60 rokov. Detailnejšie skúmanie kostí modernými fyzikálno-chemickými metódami v budúcnosti určite prinesie ďalšie fascinujúce poznatky o živote ľudí popravených pod touto šibenicou. Cenné sú aj hnuteľné archeologické nálezy, napr. pracky z opaskov, ktoré sa našli na panvách dvoch mužov. Zvyšky keramických nádob naznačujú, že ľudia sa na tomto mieste pohybovali už v praveku. K obdobiu, keď bola šibenica aktívne využívaná, sa viažu keramické fragmenty z vrcholného stredoveku a novoveku.

Po archeologickom výskume nasledovalo spracovanie artefaktov, ktoré sa našli v teréne. Je už aj táto fáza výskumu hotová?

Spracovanie nálezov stále prebieha. Holíčska šibenica nám odhalila pozostatky 12 jedincov, ktorých život sa tu skončil. Aby sme ich dokázali vyhodnotiť a interpretovať, je nevyhnutné podrobiť ich antropologickej expertíze, čo je časovo aj finančne náročné. Materiálna kultúra na takýchto typoch lokalít nebýva rozsiahla, často sa využívali aj ako smetiská. Na lokalite sme objavili napr. veľa novovekého keramického materiálu, ktorý ešte musíme vytriediť a analyzovať. Dôležitú úlohu zohrávajú aj prírodovedné analýzy, napr. radiokarbónová analýza, ktorá pomôže presnejšie určiť obdobie popravy odsúdených, a tým aj obdobie fungovania šibenice. Izotopové analýzy nám môžu poskytnúť informácie o pôvode popravených jedincov alebo ich stravovaní. Neoddeliteľnou súčasťou spracovania výskumu sú aj historické pramene, čo si vyžaduje štúdium v archívoch. Všetky tieto analýzy sú však finančne veľmi náročné. Snažíme sa preto získavať financie prostredníctvom grantov. Doteraz sa nám podarilo získať financie na projekt „Holíčska šibenica od výskumu k prezentácii” z rezervy predsedu vlády SR, vďaka ktorým sme mohli uskutočniť čiastočné analýzy a pripraviť výstavu. Naším cieľom je komplexne vyhodnotiť výskum šibenice v Holíči a rozbehnúť systematický výskum archeológie popravísk na Slovensku. Spoločne s kolegom Danielom Bešinom sa preto naďalej snažíme podávať nové projekty a získavať ďalšie financie.

Kto všetko s vami na spracovaní artefaktov spolupracoval?

Nejde len o spracovanie, ale aj o ich interpretáciu. Spolupracovali sme s viacerými odborníkmi, s ktorými sme priebežne konzultovali naše zistenia. Počas výskumu sme nadviazali kontakty aj s kolegami zo zahraničia. Veľkú podporu máme od odborníka na šibenice a hrdelné právo, Daniela Wojtuckého z Univerzity vo Vroclave. Významnú úlohu zohráva aj tím okolo prof. Jozefa Ungera z Masarykovej univerzity v Brne, konkrétne antropológ Robin Penička.

V oblasti historického kontextu spolupracujeme s historikom a riaditeľom Záhorského múzea v Skalici Martinom Hoferkom. Dôležitá je pre nás aj spolupráca s pamiatkarom a archeológom z KPÚ v Trnave Petrom Grznárom. Špeciálne analýzy (radiokarbónová a izotopové analýzy) boli realizované v certifikovaných laboratóriách v Prahe a Olomouci. Kľúčovú úlohu zohráva aj podpora vedenia a kolegov z Katedry archeológie FF UKF v Nitre, ako aj primátora Holíča Zdenka Čambala. Veľmi si vážime spoluprácu a pomoc pracovníčok Mestskej knižnice v Holíči, najmä pri organizácii výstavy.

Priniesol váš výskum výsledky, ktoré sú pre archeológov zaujímavé?

Výskum rozhodne stál za to, najmä preto, že systematické skúmanie tejto problematiky na Slovensku sa začalo len v r. 2022, keď bola objavená šibenica v Holíči. Každý nový poznatok v oblasti archeológie popravísk je preto mimoriadne cenný a unikátny. Aktuálne môžeme potvrdiť minimálne dva spôsoby popravy, na ktoré poukazujú zranenia na kostiach alebo poloha tiel. Obesenie zanecháva stopy na kostiach len veľmi zriedkavo, preto ho často identifikujeme na základe polohy tela – napr. ak má jedinec zviazané ruky za chrbtom. Naopak, sťatie hlavy mečom zanecháva výrazné stopy na krčných stavcoch alebo sa prejavuje umiestnením odťatej hlavy medzi nohy. Podarilo sa nám zdokumentovať aj mimoriadne unikátny spôsob popravy – mužovi bola najskôr odťatá pravá ruka a následne hlava. Tento spôsob popravy je zatiaľ ojedinelý v rámci celej Európy. Mnohé naše zistenia môžeme porovnať s výsledkami výskumov v zahraničí (SRN, ČR, Poľsko, Rakúsko), čím získavajú širší európsky význam. Poznatky z holíčskej šibenice však prekonali mnohé zistenia z iných šibeníc skúmaných v okolitých štátoch, ale viac sa dozviete na výstave…

Údajne sa uvažovalo o pamiatkovej ochrane holíčskej šibenice. Pribudne v Holíči nová chránená historická pamiatka?

Pevne veríme, že áno. Momentálne  je schválený podnet na vyhlásenie a pracuje sa na podklade. Ide o proces, ktorý môže trvať dlhšie. Návrh rieši kolega z KPÚ v Trnave Peter Grznár.

Ak by sa podarilo šibenicu zaradiť medzi národné kultúrne pamiatky, plánujeme spolupracovať aj na návrhu jej prezentácie a úpravy lokality tak, aby bola dôstojne sprístupnená verejnosti.

Dokedy bude výstava v Holíči sprístupnená verejnosti?

Do 30. apríla 2025. Keďže ide o putovnú výstavu, plánujeme ju neskôr sprístupniť aj v Záhorskom múzeu v Skalici a po dohode aj v ďalších múzeách, ktoré o ňu prejavia záujem. Návštevníci sa prostredníctvom informačných panelov dozvedia viac napr. o archeologickom výskume, podobe šibenice, osudoch popravených, ich možnom vzhľade, zdravotnom stave i veku.