Prečo Mokrý Háj založili Chorváti!

Na rozdiel od väčšiny našich miest a obcí má Mokrý Háj známy  presný rok založenia 1569. Zakladateľmi rázovitej dediny boli Chorváti, ktorí utiekli z vlasti pred Turkami. Po zrušení poddanstva sa Mokrý Háj stal samostatnou obcou Skalického okresu. Starostom je David Schiller, ktorého sme požiadali o rozhvor.

Vašu obec založili Chorváti. Zachovali sa po nich ľudové zvyky, piesne alebo iné pamiatky?

Viditeľné pamiatky sa nezachovali. Drevený kostol, ktorý si Chorváti postavili, zrúcali v polovici 19. storočia. Chorvátski zemania, ktorí sa tu usadili pôvodne s ostatnými, sa presťahovali do Skalice. Pôvodní obyvatelia asimilovali s prisťahovaleckou vlnou moravských obyvateľov, ktorých sem priviedli hodoníski Ilešházyovci začiatkom 17. storočia, keď dostali našu obec do zálohy od Skalice. Zmenil sa aj názov obce Chorvátska Ves, zanikol majer Chorvátske… Chorvátov pripomínajú len niektoré chotárne názvy (Gájic, pole na Chorvátskymí), slová v miestnom dialekte a v priezviskách (Školnikovič, Kucharič, Greša, Horváth…). Časté svadby s nevestami a ženíchmi z okolitých obcí a Skalice ovplyvnili zmeny v nárečí, ľudových zvykov, aj odievaní. Stopy chorvátskeho pôvodu  po vyše 200-300 rokoch zmizli.

Prečítali sme si, že Mokrý Háj má 702 duší. Aká je aktuálna situácia? Ľudí pribúda alebo ubúda? A čo chalupári?

Toho času ubúda, k 31. 12. 2024 sme mali 670 obyvateľov. Aj chalupárov máme menej, zvyčajne sú to obyvatelia Skalice a blízkeho okolia, čo tvorí približne 2,5 percenta.

Záhradkári postavili v r. 1965, nad cestou pod Novými horami, kde sú vinohrady, Kaplnku sv. Urbana. Vtedajšia doba však sakrálnym stavbám nepriala, a tak mala byť zbúraná, ale miestni ju hrdinsky zachránili…

Kaplnku postavili svojpomocne vinohradníci, lebo sv. Urban bol oddávna ich patrón a vinice bez takejto božej muky nazývanej kaplnka nemohli byť úspešné a zostať bez patrónovej ochrany. Bol to smelý čin našich vinohradníkov, čo vtedajší cirkevný tajomník ONV považoval za veľký prečin, lebo takéto stavby neboli povolené. Hŕstka vinohradníkov sa postavila s motykami v rukách pred kaplnku, keď si ju prišli z úradu pozrieť, vyšetrovať a hrozili jej zrúcaním. Výmena názorov bola tvrdá a zaznelo veľa nepekných slov. Nebojácny odpor vinohradníkov zmenil postoj úradníkov a kaplnka sv. Urbana stojí dodnes.

Koľko máte v obci vinárov a aké odrody sa u vás pestujú?

V súčasnosti máme 35 členov vo Vinohradníckom spolku Mokrý Háj a kvalita vyprodukovaného vínka je na dobrej úrovni. Najčastejšie pestované odrody sú Frankovka, Dunaj, Pálava a Moravský muškát. Naši vinári sa aktívne zapájajú do oblastných výstav s degustáciami. Predsedom vinohradníckeho spolku je Jozef Horváth a našimi najznámejšími vinármi sú Peter Ivánek, Jozef Horváth, Dušan Kvaltín, Pavol Ovečka, Radoslav Tokoš, Eduard Babiar, Ján Pániček, Jaroslav Kucharič, Ján Kudláč, Vendelín Petrovič…

Spolupracujete s niektorými obcami na Slovensku alebo v susednej ČR?  

Oficiálne partnerstvo naša obec nemá uzatvorené so žiadnou obcou, ale historicky sa rozvíjala a pretrvala spolupráca s mestom Skalica. Magistrát Skalice pridelil zakladateľom Mokrého Hája zamokrené neobývané územie svojho chotára a na začiatok ich oslobodil od daní. Všetko dianie v obci malo svoj vzor v kráľovskom meste Skalica, či už hrdou samosprávou, bojom za dodržiavanie dohodnutých práv a slobôd, pestovaním plodín, rozvíjaním vinohradníctva až po katolícke vierovyznanie a zvyky. Mokrohájčania prispeli k procesu národného sebauvedomenia iniciovaného Dr. Pavlom Blahom a účasťou na podujatiach Skaličanov za národné práva. V roku 1900 po vzore Skalice založili Katolícky kruh a v jeho rámci aj ochotnícke divadlo. Postavili si svoj katolícky dom, založili spolok Orol. Veľa ľudí našlo zamestnanie aj bývanie v Skalici a deti navštevujú skalické školy. Na našom futbalovom štadióne trénuje veľa Skaličanov a ich rodičia a priaznivci nedávno svojpomocne vybudovali umelé osvetlenie. Spolupráca má však aj negatívne dôsledky, ako napr. skládku komunálneho odpadu vybudovanú pred 30 rokmi. Vzťahy našej obce a mesta Skalice sú nadštandardné, pramenia v dávnej minulosti.

Môžete sa popýšiť originálnou gastronomickou špecialitou?

Vo varenej kuchyni u nás prevládli zeleninové polievky, kaše a omáčky. Častým a špecifickým jedlom boli mokrohájske opluskance, ktoré majú možno chorvátsky pôvod. Sú to halušky zamiešané s lekvárom alebo s tvarohom, makom, orechmi, medom, neskôr s krupicou, strúhankou, alebo posýpkou, v kombinácii lekvár a tvaroh, orechy a med, lekvár a med. Opluskance sa robili aj na slano, najmä s tvarohom alebo krupicou. Obľúbené boli v minulosti hruškové a makovo-tvarohové buchty, aj orechové rohlíčky. Na spomenuté buchty pečené v kuse sa už zabudlo, ale jemné orechové rohlíčky pečú dodnes v rodine Snopkovej, Tokošovej a ďalších. Mokrohájske koláčky tvoria osobitnú kapitolu sladkej kuchyne. Vyznačujú sa jemnejšou vrstvou cesta a mimoriadne bohatou plnkou. Koláčky tety Petrovičovej sú naozajstnou maškrtou. Rozšírené bolo pečenie zázvorníkov, na ktorých si pochutnávali pri návštevách našej obce aj Dr. Pavol Blaho a jeho syn Janko. Tradícia pečenia zázvorníkov je viac ako 150-ročná. Teraz pečie zázvorníky najčastejšie teta Anička Horváthová.

Vaše kroje nie sú príliš vyčačkané, no napriek tomu sú veľmi pekné vo svojej  jednoduchosti. Šijú ich aj v súčasnosti v obci zruční krajčíri?

Vyčačkané sú slávnostné, svadobné kroje. Kroje všedných dní sú jednoduchšie. Náš ľudový kroj sa ustálil v 19. storočí a v rámci propagácie významu kroja Dr. P. Blahom ako súčasti národného slovenského povedomia sa pre obyvateľov Mokrého Hája stal neodmysliteľnou súčasťou každej slávnosti. Naša dedina bola prvá, ktorá sa zúčastňovala na všetkých skalických podujatiach, zájazdoch v a výstavách organizovaných Dr. P. Blahom na Moravu, do Česka aj do Viedne. Vyšívačka a krajčírka Anna Kucharičová viedla skupinu našich žien, ktoré kroje vyrábali a spolupracovali s Výšivkárskym družstvom v Skalici. Nedávno vyšla obdivuhodná kniha Mokrohajské čaro autoriek Evy Tokošovej a jej dcéry  Desany Valuchovej, ktorá podrobne popisuje odievanie od detstva po starobu, vrátane slávnostných krojov. Výšivkárstvu a krojom sa dnes u nás venujú Serafka Pukančíková, Marika Baumonová, rod. Kucharičová, Eva Tokošová, Anna Horváthová a ďalšie ženy.

Starostom ste od roku 2022. Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Dlhé roky som sa zaujímal o dianie v našej samospráve, bol som obecným poslancom a mal som záujem vniesť do smerovania obce nové myšlienky, postrehy, inovácie, posilnenie demokracie, oživiť záujem obyvateľov a spolkov vo verejných záležitostiach s cieľom verejného blaha.

Keby som prišiel do Mokrého Hája ako turista, ktoré tri veci by ste mi ukázali?

Asi by sme spoločne navštívili Kostol Všetkých svätých a Panny Márie kráľovnej, kde je obraz známeho slovenského maliara Gustáva Mallého, areál vinohradníkov pod Novými horami, kde je kaplnka sv. Urbana, aj Očanskú studničku s takmer 300-ročnou lipou. Traduje sa o nej legenda, že jej voda vyliečila zrak malému dievčatku. V roku 2022 bola obohatená novou kamennou architektúrou pričinením obetavých nadšencov Petra Ivánka a Jána Vávru.

Čo čaká Mokrý Háj v najbližšej, ale aj vzdialenejšej dobe?

Naša obec prechádza veľmi ťažkým obdobím, najmä kvôli finančnej zaťaženosti zo všetkých strán. No napriek všetkému sa nám aj vďaka obetavým spoluobčanom, ktorým záleží na rozvoji, inovácii, napredovaniu a zachovaniu tradícií, darí realizovať nové projekty, ako je výstavba Oddychového centra, vytvorenie nových priestorov pre nácviky mladých hasičov DHZ, nové osvetlenie na umelom trávniku pre futbalistov, opravy ciest a chodníkov. Vďaka finančnej zbierke občanov bol sčasti zrekonštruovaný Dom smútku, výmena okien, nové ozvučenie, nové záclony, nový katafálek, nový rečnícky pult, oprava krytiny… V tejto súvislosti chcem vydvihnúť zásluhu Márie Polákovej za prvotnú myšlienku finančnej zbierky a vysloviť poďakovanie za spoluorganizáciu Výboru ZoJD Mokrý Háj pod vedením predsedníčky Emílie Mikulovej a členov výboru Anny Kucharičovej, Viery Tokošovej, Viery Machovej, Ruženy Tomíkovej a Emílii Šimkovej. Za pozitívny prístup ďakujem všetkým občanom, ktorí tak len potvrdili svoj krásny vzťah k obci. Tiež bude potrebné revitalizovať parkový areál vinohradníkov pod Novými horami, kde sa budú ďalšie generácie po nás iste s radosťou stretávať. V obci sa venujeme dobudovaniu všetkých rozpracovaných aj nerozpracovaných projektov, chceme zachovať a zrekonštruovať všetky obecné budovy, chodníky, cesty, avšak je to zdĺhavý proces a všetko chce svoj čas, najmä z pohľadu financovania.

Jozef Kollár