Klarinetista Ronald Šebesta: Hra na historických nástrojoch je dobrodružstvo

Hneď dve významné osobnosti dala Senica hre na dychových nástrojoch na Slovensku. Bratia Ronald a Róbert Šebestovci sú v hre na klarinete uznávanými odborníkmi. Prvý klarinetista v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu v Bratislave Ronald Šebesta sa v piatok 14. marca do svojho rodného mesta vráti, aby viedol seminár pre začínajúcich hudobníkov na Základnej umeleckej škole v Senici a predviedol na koncerte svoje umenie senickému publiku.

Eliška Gáfriková

V hre na klarinete patríte medzi slovenskú špičku. Ako vyzerala cesta chlapca zo Senice medzi elitu vážnej hudby?

Moja cesta mala pôvod v rozhodnutí, ktoré za mňa, napokon aj za brata Róberta, urobila naša mama, pani Viera Šebestová, dlhoročná učiteľka na senickej ZUŠ, ktorá v nás dokázala už v ranom veku zažať víziu, že budeme hudobníkmi. Takže bolo jasné, že po skončení základnej školy budem chcieť ísť na konzervatórium a potom na vysokú školu.

Čím vás očaril práve klarinet?

Bola to pragmatická voľba. Klarinet sa v našej rodine považoval za perspektívny nástroj z hľadiska možností uplatnenia, zároveň bol na ZUŠ pedagógom klarinetu pán Marián Gál, ktorý bol v tom čase jedným z mladých a silných kádrov školy. Toto spojenie sa ukázalo byť osudovo šťastné, lebo ako ja, tak aj môj brat sme dokázali nájsť si v klarinete prirodzenú záľubu. Ponorenie sa do jeho možností nám odhalilo úžasnú hĺbku toho, čo klarinet ako nástroj poskytuje hráčovi, keď sa zaujíma o jeho históriu. Bohatosť možností tohto nástroja mňa aj môjho brata naozaj v plnosti uspokojila, napriek tomu, že je to „len“ dychový nástroj.

Za sebou máte štúdium a stáže vo Francúzsku. Prečo ste sa rozhodli vzdelávať sa práve v tejto krajine?

Voľba Francúzska má svoj prirodzený historický kontext. Paríž bol oddávna Mekkou hry na drevených dychových nástrojoch, týka sa to nielen klarinetu, takže vyskytnúť sa v takom exkluzívnom a konkurenčnom prostredí poskytovalo dobrú šancu, aby sa moje vzdelávanie uberalo želaným smerom.

V repertoári máte skladby 20. storočia, venujete sa súčasnej experimentálnej hudbe, ale aj dobovo poučenej interpretácií skladieb 18. storočia. Ktoré štýlové obdobie je vám najbližšie?

Túto otázku som si kládol opakovane, ale napokon som s tým prestal, pretože na ňu neviem odpovedať. Je mi ťažko povedať, ktoré obdobie mi je najbližšie, lebo sa vždy naplno ponorím do toho, ktoré práve hrám.

Váš brat sa zameriava na historické hudobné nástroje, a hre na nich sa venujete aj vy. Stáli ste pri zrode súboru dobových basetových rohov LOTZ Trio, s ktorým ste sa v minulosti predstavili aj v Senici. Čím je hra na dobových nástrojoch špecifická?

Ja som sa ku hre na týchto nástrojoch dostal cez predchádzajúcu iniciatívu môjho brata Róberta, ktorý sa od istého času až podnes venuje len hre na historických nástrojoch a mňa do tohto sveta vtiahol, čo bolo pre mňa nesmierne plodné. Hra na nich je špecifická už len tým, že sú to primitívne nástroje, takže prístup k nim musí byť veľmi citlivý, aby zo seba vydali hudobný zážitok, tóny, ktoré sa dajú vôbec počúvať. V porovnaní s modernými nástrojmi, ktoré majú oveľa vyšší stupeň stability, je to dobrodružstvo.

Hra na akom dobovom nástroji vám najviac utkvela v pamäti a prečo?

Práve hra na basetovom rohu, ktorý je vlastne altovo-tenorovým klarinetom z konca 18. storočia. Tento nástroj je výnimočný v tom, ako znie, aký má rozsah, v tom, ako vyzerá. Dnes už tak nevyzerá žiaden dychový nástroj. Špecifický spôsob jeho ovládania vyžaduje, aby s ním bol človek zžitý. Keď sa spoja traja takíto hráči, dokážu oživiť jeden malý, ale veľmi čarovný kúsok hudobnej histórie.

Vaša hudobná kariéra je plná koncertov doma i v zahraničí, stáli ste pri zrode niekoľkých telies, pôsobíte ako pedagóg klarinetovej hry na vysokých školách. Keď sa pozriete do minulosti, aký profesijný úspech vás najviac hreje pri srdci?

Z úspechov by som spomenul svoj sólový recitál na festivale Konvergencie v roku 2012, ktorý som potom nahral a v roku 2018 vydal na CD. S LOTZ triom sme dokázali vyviezť svoje umenie do New Yorku, kde sme ho mohli prezentovať na pôde newyorského Metropolitného múzea na pozvanie múzea. Ako sólista som v roku 2011 uviedol koncert pre moderný basetový roh ruského skladateľa A. Ešpaia v Petrohrade, kde ma sprevádzal domáci ruský orchester. To sa hráčovi na dychovom nástroji zo Slovenska podarí len veľmi výnimočne. Momentálne tiež chystám vydanie druhého albumu, ktorý je mojím dielom od myšlienky až po realizáciu.

Kedy vaše nové CD vyjde?

Verím, že niekedy v apríli by už mohlo byť vonku. Bude sa dať kúpiť online u vydavateľa, ktorým je Pavlík Records.

Máte ešte nejaký nesplnený hudobný sen?

Je dôležité, aby človek mal stále nejaké vízie. Keď som dovŕšil päťdesiatku, rozhodol som sa, že budem nahrávať hudbu, ktorú som v živote opakovane hrával, aby som po sebe ako  dedičstvo zanechal umelecké tvary hudby, ktorú si vážim.

Prvé hudobné krôčiky ste robili v ZUŠ v Senici. Ako na svoje začiatky a pedagógov spomínate?

Bol to krásny čas. Niekoľko poobedí v týždni som sa zo školy musel vybrať rovno do hudobnej školy, prekráčať dlhú Štúrovu ulicu, ale s odstupom času a spomienkového optimizmu to hodnotím ako krásny čas učenia sa niečoho ušľachtilého, čo sa mi stalo celoživotnou náplňou.

Teraz sa do tejto školy vraciate, nedávno ste tu viedli seminár pre učiteľov a žiakov dychových tried hudobného odboru – a ďalší vás čaká 14. marca. Prečo ste sa rozhodli nájsť si vo svojom preplnenom kalendári čas i na prácu s deťmi, ktoré s klarinetom ešte len začínajú?

Bohužiaľ, trendy ostatných dekád sú pre pestovanie hry na klarinete na Slovensku nevýhodné v tom, že sa z môjho pohľadu vyučuje na úrovni, ktorá neodráža stav povedomia o tomto know-how vo svete. Nechcem tým dehonestovať úsilie našich učiteľov, lebo aj keď sa vyskytnem v susedných krajinách, tak vidím, že žiaci sa stretávajú všade s rovnakými problémami. Ale platí, že klarinet, voľakedajší tradičný hudobný nástroj na Slovensku, upadá. Z hľadiska záujmu detí ho predbehol saxofón a klarinet ostáva v tieni. Chcem svojou iniciatívou plošne ovplyvniť úroveň vyučovania, aby sme povzbudili prirodzený záujem detí o tento nástroj. Mojou cieľovou skupinou sú okrem detí aj učitelia, ktorým chcem pomôcť posunúť sa na aktuálnejšiu úroveň.

V rovnaký deň, 14. marca, vás čaká i koncert v senickej ZUŠ, kde si milovníci hudby budú môcť vychutnať vaše umenie. Čo ste si pre senické publikum prichystali?

Chystám sa zahrať kyticu skladieb, z ktorých väčšinu uvediem aj na pripravovanom CD. Bude to kaleidoskop hudby pre klarinet a klavír z obdobia prechodu od romantizmu k modernizmu.

Foto: Oľga Benešová