Podarí sa prepojiť tri jaskyne pod Plaveckým hradom?

Podarí sa prepojiť tri jaskyne pod Plaveckým hradom?

Zaslúžia si obdiv a rešpekt. Vnášajú svetlo na miesta, ktoré boli pred našimi očami ukryté milióny rokov. Svojimi odvážnymi činmi otvárajú bránu času. Jaskyniari z Plaveckého Podhradia oslavujú v marci 50. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sme sa pozhovárali so  speleológom Mariánom Grúzom.

Jozef Kollár

Aké boli začiatky jaskyniarstva v Plaveckom Podhradí? V Plaveckom krase je vraj až 150 jaskýň…

Po našej poslednej „revízii“ sme sa dostali k počtu vyše 180 jaskýň. Bol o ne záujem už v dobe kamennej. Vtedy slúžili ako obydlia pravekých ľudí – u nás to bola jaskyňa Deravá skala, Tmavá skala a jaskyňa Pec. Záujem o poznávanie  jaskýň v Plaveckom krase sa prvýkrát objavuje začiatkom 19. storočia, od polovice 19. storočia registrujeme prvé aktivity odbornej verejnosti vo vzťahu k jaskyniam. Jaskyniarstvo v Plaveckom Podhradí má dlhú tradíciu. Z odbornej verejnosti treba spomenúť dr. Jána Hillebranda, ktorý v r. 1912 uskutočnil archeologický výskum v Deravej skale. Na rovnakej lokalite sa v r. 1950 začal revízny výskum, na ktorom sa zúčastnili J. Bárta, F. Prošek a J. Tomský. V r. 1954 uskutočnil informatívny prieskum Plaveckého krasu, najmä Plaveckej jaskyne, Anton Droppa. Novodobými priekopníkmi amatérskeho jaskyniarskeho prieskumu Plaveckého krasu v polovici 20. storočia boli Ján Staštík a Jozef Leskovský, ktorí začali sondážne práce na lokalitách puklina Pohanská a Roštúnska priepasť. Uskutočnili zostup do Veľkého dómu v jaskyni Haviareň na konopných lanách z kostola.

Kedy vznikla prvá skupina organizovaného jaskyniarstva?

Bolo to v r. 1967. Patrili do nej Dezider Kravčuk, Miroslav Staštík, Ján Galba, Jozef Kovárik a František Janotka. V r. 1972 sa vyššie uvedení spolu s Mariánom Kusým, Miroslavom Andrískom, Petrom Franekom, Jaroslavom Kravčukom a Ľubošom Romanom stali členmi Oblastnej skupiny Bratislava Slovenskej speleologickej spoločnosti (SSS). V marci 1975 vzniká nová jaskyniarska skupina SSS pod názvom Oblastná skupina č. 31 Plavecké Podhradie, ktorá pôsobila na území Plaveckého krasu. Jej prvým predsedom bol Miroslav Staštík. V apríli 2007 sa skupina transformovala na občianske združenie, čím získala právnu subjektivitu. Aj naďalej však pôsobíme ako oblastná skupina SSS pod názvom Jaskyniari Plavecké Podhradie.

Ktorá jaskyňa bola objavená ako vôbec prvá?

Bola to určite Plavecká jaskyňa. Ucelený pohľad na jej objav a sprístupnenie podal v r. 2010 v článku „Plavecká jaskyňa – prvá sprístupnená jaskyňa na Slovensku“ (časopis Aragonit č. 15/1) Ing. Marcel Lalkovič, CSc.. Táto jaskyňa sa nachádza pod Plaveckým hradom, na severozápadnom úpätí hradného kopca, v Národnej prírodnej rezervácii Pohanská. Jaskyňu náhodne objavil mladý pastier. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 1809 od rakúskej spisovateľky C. Pichlerovej, ktorá vo svojom článku v časopise Vaterländische Blätter upozornila na existenciu prírodnej zvláštnosti v Plaveckom Podhradí. Zásluhou grófa Jozefa Františka Pálffyho sa Plavecká jaskyňa stala našou prvou sprístupnenou jaskyňou už začiatkom 19. storočia.

Keby ste mali porovnať výbavu jaskyniara v minulosti a dnes – čo sa v nej zmenilo?

Vedecko technický pokrok a rozvoj informačných technológií ovplyvnil všetky oblasti speleologického prieskumu a výskumu. Namiesto konopných lán a rebríkov sa používa moderná horolezecká technika. Klasické „karbidky“ a banícke čelovky nahradili LED svetlá a reflektory. Zdokonalilo sa fotografovanie a natáčanie v jaskyniach. Banícke kompasy a rôzne uhlomery vystriedali moderné meracie prístroje a 3D skenery, kladivá a rôzne sekáče zase akumulátorové vŕtačky a zbíjačky. Kýble, fúriky, kladivá, krompáče a lopaty v rukách jaskyniarov však nenahradí nič. Aj oblečenie jaskyniarov sa zmenilo – klasické montérky vystriedali odolnejšie kombinézy a neoprény.

Zažili ste v podzemí aj nejaké dramatické udalosti?

Veľa jaskyniarov určité extrémne situácie v jaskyniach zažilo, no my sa im zatiaľ úspešne vyhýbame. Jaskyniarstvo je kolektívna činnosť, málokedy dokáže niečo prevratné jedinec. Ak vstupujeme do podzemia, tak sa snažíme dodržiavať zásadu – minimálne vo dvojici. Pri prieskume neriskujeme a dodržiavame bezpečnostné opatrenia. Občas sa stane, že do miesta, kde predtým vykonával činnosť jaskyniar, sa zosunie objemnejší kameň, ktorý by mohol ublížiť. Takýchto situácií je ale minimum. Nebezpečné závalové miesta zabezpečujeme odolným pažením. Nikto z nás nechce byť v pozícii záchrancu a už vôbec nie v pozícii zachraňovaného. No jaskyne v Plaveckom krase sú pomerne bezpečné a len niektoré časti v nich sú závalové.

Povráva sa, že v jednej z jaskýň Plaveckého krasu sa na konci 2. svetovej vojny stratili dvaja nemeckí vojaci na koňoch. Je to len legenda?

Pravdepodobne áno. My sme doteraz v žiadnej jaskyni nenarazili na nálezy, ktoré by tieto chýry potvrdili. Ľudská predstavivosť nemá hraníc. Podobne „zaručenými informáciami“ sú zvesti o tom, že Plavecká jaskyňa bola spojená chodbou s Plaveckým hradom, zvesti o tajných chodbách vedúcich z hradu do kaštieľa v obci, či  informácie o tom, že malacké gestapo ukrylo svoj archív v niektorej z jaskýň pri Plaveckom Podhradí.

Kedy je jaskyniar najšťastnejší v živote?

Za najväčšiu odmenu každý jaskyniar považuje objav úplne novej jaskyne, prípadne objav nových priestorov v už známej jaskyni. Vstúpiť do priestorov, kde ešte nevkročila ľudská noha, je zvláštny pocit. Vniesť svetlo do milióny rokov tmavých miestností, objaviť čaro, ktoré vytvorila v podzemí príroda,  zdokumentovať to a dokázať to všetko chrániť, je poslaním našej činnosti. Občas sa k týmto úspechom pridajú aj iné, napr. nález vzácnych živočíchov, paleontologických a archeologických artefaktov.

Aké sú najväčšie úspechy vašej skupiny? A čo by ste chceli dosiahnuť?

V Malých Karpatoch už dávno medzi jaskyniarmi platí  heslo „Čo si nevykopeš, to nemáš.“ Jaskyne sú z hľadiska geologického veku staršie a často zavalené alebo zasypané rôznymi sedimentami. Každý meter nových chodieb a priestorov je pre nás vzácny. Medzi najväčšie úspechy po r.  2000 zaraďujeme objavenie nových priestorov v Plaveckej priepasti (2002), Plaveckej jaskyni (2006, 2018), v jaskyni Pec (2012), v jaskyni Starý plášť (2023, 2024) a objavenie novej Keltskej jaskyne na Pohanskej (2024), ktorá ešte len čaká na dôkladný prieskum a výskum. Za úspech považujeme aj náš podiel na hydrologických stopovacích skúškach v Suchej doline v Plaveckom Podhradí (2023), ktoré realizovala Správa slovenských jaskýň. Výsledky skúšok nám pomôžu nasmerovať speleologický prieskum danej lokality. V Plaveckom krase zostáva ešte mnoho lokalít, ktoré na svoj prieskum čakajú. Možno sa na nich vystrieda niekoľko budúcich generácií. V speleológii je ťažko tvrdiť niečo dopredu s veľkou istotou. Stačí, ak sa pôvodne nádejný smer alebo chodba uzavrie a môžete začať niekde inde, odznova. My by sme boli radi, keby sa nám podarilo v hradnom vrchu pod Plaveckým hradom prepojiť v jeden systém tri jaskyne – Plaveckú jaskyňu, Plaveckú priepasť a jaskyňu Pec. Predpoklady na to sú priaznivé.

Máte v skupine aj jaskyniarky?

Ženy v speleológii nie sú nič výnimočné, aj v našej skupine máme tri jaskyniarky, ktoré sú našimi platnými členmi. Sú veľkým prínosom a zastanú aj najťažšiu prácu.

Čo chystáte v rámci osláv svojho polstoročia?

Päťdesiat rokov organizovaného jaskyniarstva je výročie, ktoré si treba uctiť. Zaslúžia si to tí, ktorí položili základy jaskyniarstva, prípadne zakladali skupinu, ale už zomreli, alebo nie sú medzi aktívnymi členmi. Zaslúžia si to všetci, ktorým ešte vek a sily dovolia podieľať sa aktívne na činnosti našej skupiny. Výsledky, ktoré sme dosiahli, môžu byť inšpiráciou pre mladých ľudí, ktorí s jaskyniarstvom ešte len začínajú. V rámci osláv pripravujeme viaceré sprievodné aktivity. Začiatkom leta organizujeme tradičný Zraz malokarpatských jaskyniarov, ktorý tentoraz pripravujeme v slávnostnejšom formáte. Chceme prezentovať našu činnosť v médiách, natočiť dokument a vydať knihu o histórii a súčasnom stave jaskyniarskeho výskumu a prieskumu v Plaveckom Podhradí. Taktiež chceme dokončiť naše malé múzeum „Stálu expozíciu-Plavecký kras.“

Aké výzvy vás čakajú v budúcnosti?

V prvom rade nechceme poľaviť v intenzite speleologickej činnosti. Naša skupina chce byť aktívna v získavaní mladých ľudí s pozitívnym vzťahom k jaskyniarstvu a ochrane prírody, aby pokračovali v tom, čo generácie starších jaskyniarov začali. Veľkou výzvou je dotiahnuť projekt čiastočného sprístupnenia Plaveckej jaskyne do úspešného konca.