Recept na spokojné manželstvo? Vedieť povedať ďakujem a prepáč…
Osud chcel, aby životom kráčali spolu. Hoci podpisy svadobných svedkov časom vybledli, ich láska nie. Vybudovali si vlastné rodiny a dnes si spoločne užívajú zaslúžený dôchodok. Na slávnostnom podujatí pri príležitosti mesiaca úcty k starším v Senici sa už po druhý raz zúčastnili aj manželské páry, ktoré v tomto roku slávia 50., 55., 60. a 65. výročie uzavretia manželstva.
Oslávenci zlatej, smaragdovej či diamantovej svadby sú živým príkladom toho, že keď sa obaja partneri vo vzťahu snažia, manželstvo nezničia žiadne búrky ani krupobitia. A že ich za tie roky bolo…! „Problémy prídu, ale všetko sa dá riešiť. Vždy si to treba vydiskutovať a nájsť kompromis,“ prezradil Ferdinand Závodský. S manželkou Evou sa zoznámili pri hádzanej, ktorú obaja hrávali, a v auguste tohto roka oslávili 50. výročie sobáša. Dvojica spolu vychovala dvoch synov a dnes sa raduje z piatich vnúčat. Aj manželia Anna a Víťazoslav Rybárovci sa „našli“ pri spoločnej záľube. „Obaja sme boli angažovaní v Československom zväze mládeže a stretávali sme sa na schôdzach. Dnes sme spolu už 55 rokov, máme tri deti, a keď sme sa nedávno všetci zišli, bolo nás dokopy dvadsaťjedna,“ prezradili. A aký je ten ich recept na spokojné manželstvo? „Chce to veľa trpezlivosti a tolerantnosti,“ zhodujú sa Rybárovci. 55. výročie sobáša slávia v tomto roku aj manželia Eduard a Jolana Oravcoví. Zoznámili sa v bývalom závode Slovenský hodváb, kde boli obaja zamestnaní. Spoločne vychovali dve deti a dnes sa tešia z troch vnúčat a troch pravnúčat. „Aby manželstvo dlho vydržalo, musia vedieť obaja partneri povedať dve základné slová – ďakujem a prepáč. Prídu totiž chvíle, keď sa treba ospravedlniť a vyjadriť vďaku za to, čo ten druhý pre vás a pre rodinu robí, a práve tieto dve slová vás dovedú na správnu cestu,“ prezradila pani Jolana. Manžel Eduard ju doplnil: „Dôležité je tiež nepočítať dni a hodiny. Treba brať život taký, aký je, a tešiť sa zo všetkého, čo príde.“ Manželia Oravcovci si dnes užívajú zaslúžený dôchodok a snažia sa byť všestranne aktívni. Spoločnými záľubami, ku ktorým patria prechádzky, plávanie, aktivita v Klube telesne postihnutých či záhradkárčenie, naďalej utužujú svoj vzťah. O tom, že je naozaj pevný, dokazujú aj tým, že sa stále držia za ruky, ako za čias svojej mladosti. K dlhoročným manželom patria aj Mária a Martin Filípkovci. Svadbu mali 18. apríla 1956, v tomto roku teda oslávili 60. výročie sobáša. „Spoznali sme sa v zamestnaní,“ prezrádza pani Mária. „Manžel pracoval na STS-ke ako stolár a ja som mala povinnosť občas zájsť do dielne. Tam sme si padli do oka a vydržalo nám to dodnes.“ Dvojica netají, že to, čomu vďačí za toľko šťastných spoločných rokov, je okrem lásky najmä tolerancia a vzájomné porozumenie. „Ja musím poslúchať manželku a ona mňa. Všelijaké chvíle prídu, ale so vzájomným rešpektom sa to dá zvládnuť,“ zdôrazňuje pán Martin. Filípkovci vychovali troch synov, majú tri vnučky a jedného vnuka, a tešia sa aj z pravnúčat. Či prišli aj chvíle, kedy oľutovali, že spojili svoje osudy? „Nie, nikdy. My sme si vždy všetko hneď vyjasnili, na rovinu vydiskutovali,“ tvrdia svorne. Hoci ich životy neboli jednoduché, pretože popri práci a výchove detí pomáhali aj rodičom, vždy si vraj vedeli nájsť chvíľku pre seba a zájsť do spoločnosti. „Mnohí dnešní mladí chcú všetko hneď a bez námahy. Predovšetkým zabúdajú, že aj vzťah treba budovať a starať sa oň, pretože inak veľmi ľahko zahynie,“ dodávajú Filípkovci. Jubilujúcim manželským párom želáme všetko najlepšie, najmä veľa zdravia, šťastia a spokojnosti do ďalších spoločných dní a rokov.
Filípkovci
Manželia Oravcoví
Závodskí
Rybárovci
