Zostane neurologická ambulancia zatvorená?

Senica možno príde o neurologičku. Robiť dnes na Slovensku lekárku špecializovanej ambulancie v obvode, akým je Senica, určite nie je med lízať, najhoršie ale je, keď vám začnú hádzať pod nohy polená aj tí, kvôli ktorým by ste sa rozdali,  ktorým sa snažíte pomáhať. Nečudo, že prichádza pocit sklamania, či dokonca vyhorenie.

Poďme však pekne po poriadku. Pred niekoľkými dňami sa na sociálnej sieti objavil príspevok, ktorý kritizuje neurologickú ambulanciu MUDr. Anny Oravcovej. Popisuje „príbeh“ 80-ročnej babky z Cerovej, ktorá si chcela nechať predpísať lieky, no bez časenky ju sestrička odmietla a odporučila jej prísť na druhý deň. Z príspevku nie je zrejmé, kto je jeho autorom, ani či ide skutočne reálnu skúsenosť. Nechýba však sugestívny nadpis „Totálna arogancia lekárov“ a na záver výzva „Zdieľajte!“ No a ľudia, samozrejme, zdieľajú. A nielen to. Aktívne sa zapájajú do diskusie, pretože na sociálnych sieťach takéto príspevky často vyvolávajú davovú psychózu. Hoci mnohí priznávajú, že lekárku osobne nepoznajú a služby ambulancie nikdy nevyužili, neváhajú si „kopnúť“, pridávajú polienka do ohňa a roznecujú ďalšie vášne. V príspevkoch nechýbajú urážky, osočovanie, ani vulgarizmy. Žiaľ, aj takto sa prejavuje sila internetu – na sociálnu sieť môže ktokoľvek beztrestne napísať čokoľvek. Stačí sa skryť za nick a už ďalej neriešiť, či vaše slová náhodou niekomu škaredo neublížia.

Vyskúšali všetky systémy

Na diskusiu zareagovala aj senická neurologička. Uviedla, že nespravodlivé osočovanie urýchlilo jej rozhodnutie odísť z ambulancie. „Nie som urazená, neberiem na seba vinu, som len sklamaná, unavená a vyhoretá, tak, ako aj moja sestrička a mnoho kolegov v zdravotníctve, ktorí sa snažia úprimne ľuďom pomáhať a pracujú na 120 percent. Viem, že pacienti majú problém dostať sa do našej ambulancie, presne taký problém majú ľudia z Malackého, Skalického a Myjavského okresu, ktorí nám volajú, pretože na Záhorí je kritický nedostatok neurologických ambulancií.“ MUDr. Oravcová uvádza, že za 12 rokov, čo v ambulancii pracuje, už so sestričkou vyskúšali všetky možné systémy a ich kombinácie: „Keď boli len časenky, skoro ráno mrzlo pred poliklinikou nie 15 ľudí, ale 30, a potom sa pred dverami pobili o poradie. Tak sme začali objednávať. Za tri týždne bol poradovník plný na tri mesiace dopredu a ľudia začali sestričke do telefónu aj osobne nadávať, že zomrú, kým sa k nám dostanú. Tak sme im povedali, nech prídu ráno a počkajú si medzi objednanými, že ich vyšetríme toľko, koľko stihneme. Keďže ich však bolo veľa nestíhali sme, hádali sa o poradie. Potom sme ráno vyložili papier, nech sa desiati zapíšu do poradovníka, lebo ostatní nemajú zaručené, že ich stihneme vyšetriť. Sestrička podáva recepty viacerým 80-ročným babičkám denne, zatiaľ čo objednaní pacienti na ňu zazerajú, že im dovolila predbehnúť sa. Ďalších desať ľudí denne chce „len niečo skonzultovať“, z čoho je nakoniec 15-minútová debata s vypisovaním žiadanky na CT. Okrem toho nám každý deň volajú viacerí praktickí lekári, že posielajú akútneho alebo bolestivého pacienta, ktorého musíme zobrať. Denne nám tak rukami prejde 40 až 60 pacientov. Čudujete sa v takomto strese, že sestrička je nervózna, keď okrem toho všetkého ešte musí hľadať a zakladať karty a výsledky pacientov, pripravovať obstreky, pichať injekcie a infúzie, pričom jej každých desať minút niekto zaklope na dvere a každých päť minút zazvoní telefón? Nikdy v ambulancii nesedíme len tak, lebo sme od prírody workoholičky – preto sme to vydržali dvanásť rokov. Ale dvanásť rokov práce za viac ako dve ambulancie by zabilo aj koňa…“ MUDr. Oravcová dodáva, že až do júla tohto roka sa bránila objednávaniu pacientov za poplatok, aj keď bol o to z ich strany veľký záujem. „Tých 13 eur za objednanie som nechala nie preto, že by som sa potrebovala rýchlo obohatiť na úkor pacientov, ale preto, že som nechcela, aby sa preplnil aj tento systém. Máme 16 750 pacientov a kapacita tejto ambulancie bola prekročená už pred piatimi rokmi! Raz to jednoducho muselo skolabovať,“ skonštatovala MUDr. Oravcová.

Veria, že rozhodnutie prehodnotí

O tom, že v regióne chýbajú lekári – všeobecní aj špecialisti – sa nahlas hovorí už dlhú dobu. Napokon, pacienti to pociťujú na vlastnej koži v podobe dlhých čakacích lehôt a boja o časenky. Neurologička MUDr. Oravcová pripomína, že vypisovanie na sociálnych sieťach je neproduktívne, pacienti by sa mali obrátiť na svoje zdravotné poisťovne, ktoré sú povinné zabezpečiť dostatočnú sieť ambulancií. „Tvrdia, že neurologických ambulancií je v Trnavskom kraji dosť. Kde?,“ pýta sa oprávnene. Jej rozhodnutie odísť zo senickej ambulancie pacientov zaskočilo, vnímajú ju nielen ako skvelú odborníčku, ale aj láskavého a empatického človeka. „Verím, že pani doktorka toto svoje rozhodnutie ešte prehodnotí a nenechá sa znechutiť systémom a niekoľkými jednotlivcami. Je veľa ľudí, ktorí jej pomoc potrebujú,“ povedala jedna z dlhoročných pacientok ambulancie. O fundovanú lekárku by veľmi nerado prišlo aj vedenie senickej Polikliniky, n. o. „Nájsť lekára, ktorý by nastúpil či už ako zamestnanec polikliniky alebo neštátny lekár, je obrovský problém. Poznám MUDr. Oravcovú dosť dlho na to, aby som mohla vyhlásiť, že arogancia a hrubé správanie jej nie je vlastné a kategoricky ho vylučujem. Jej odchodom by Senica a celý okres stratili mladú, zodpovednú, erudovanú lekárku, ktorá mohla ešte niekoľko desaťročí poskytovať služby neurologickej ambulancii. Nahradiť by ju bolo neskutočne problematické,“ uviedla riaditeľka polikliniky Alena Kovačičová. Dodala, že v médiách sú neustále na pretrase zdravotnícki pracovníci, no málo sa hovorí o arogancii niektorých pacientov. „Neurologickí pacienti sú ľudovo povedané „ubolení“ pacienti a každý z nich má pocit, že on trpí najviac a preto by mal byť vyšetrený a liečený prednostne. Bolo by mi nesmierne ľúto, keby MUDr. Oravcová odišla, pretože by to znamenalo stratu pre všetkých slušných pacientov, a náhrada by bola v nedohľadne,“ zdôraznila A. Kovačičová.