Mäsiarsky majster Peter Ježek zo Sekúľ hrá už 50 rokov každú nedeľu v kostole na organ…

Na nedávnych Sekulských remeselníckych dvoroch určite k najnavštevovanejším patrila prevádzka Mäso – údeniny U Ježka. Jej majiteľ Peter Ježek, skúsený a dlhoročný mäsiar, lákal návštevníkov nielen na voňavé a chutné jaterničky, pečené mäsko či zabíjačkovú kapustu, ale aj na úsmev, milé slovo a príjemnú atmosféru. Kto k nemu zavítal, musel cítiť, že remeslo tu vykonávajú s láskou, rešpektom k tradíciám a úctou k zákazníkom. 

Kedy ste sa rozhodli stať sa mäsiarom? Má toto remeslo vo vašej rodine hlbšie korene?

V minulosti a ani teraz sa okrem mňa nikto v našej rodine tomuto remeslu nevenuje. Ja som však už ako malý chlapec bol fascinovaný domácimi zabíjačkami. Nemohol som chýbať na žiadnej z nich, aj za cenu, že som utiekol zo školy, alebo som v ten deň predstieral, že som chorý. Roky utekali a prišiel čas výberu povolania, ktoré som už aj tak mal dávno vybrané. Začal som navštevovať odborné učilište, odbor mäsiar.

Kam smerovali vaše kroky po vyučení?

Po skončení vojenskej služby som nastúpil ako predavač do mäsiarstva v Malackách, kde som vykonával aj svoju odbornú prax počas štúdia. Po vedením vedúceho predajne pána Kardiana som získal veľmi veľa odborných skúsenosti, a najmä prax, za čo som mu dodnes veľmi vďačný. V roku 1976 som sa oženil a odsťahovali sme sa s rodinou do Stupavy, kde mi bolo ponúknuté miesto vedúceho predajne. Bola to maličká predajňa, v ktorej som pracoval spolu so svojou manželkou, za dnes už nepredstaviteľných podmienok. Nemali sme tam kúrenie ani toaletu, vodu sme si museli zohrievať na variči. Aj napriek tomu všetkému s manželkou na toto obdobie spomíname najradšej. Po šiestich rokoch mi podnik Zdroj, pre ktorý sme v tom čase pracovali, ponúkol miesto vedúce v oveľa väčšej, modernejšej predajni, kde som „šéfoval“ ďalším trom zamestnancom. Za tieto roky sme si získali nespočetné množstvo zákazníkov a vybudovali sme si nové priateľské vzťahy, ktoré pretrvávajú dodnes. Už v Stupave sme mali tri dcéry, pracovali sme šesť dní v týždni, stavali sme dom v mojich rodných Sekuliach, a k tomu všetkému som vo svojom voľnom čase stihol za jednu sezónu aj veľký počet kompletných zabíjačiek. Keď sa ma raz moje dievčatá spýtali, koľko prasiatok som už zabil, tak som im vtipne odpovedal, že by stále v dvojrade zo Sekúľ až do Malaciek.

Začiatkom 90-tych rokov ste sa rozhodli pre podnikanie. Aké boli začiatky?

Po revolúcii sa otvorili nové možnosti. V roku 1991 sme sa s manželkou rozhodli, že začneme podnikať, a v Sekuliach sme si otvorili mäsiarstvo. V priebehu dvoch týždňov sa nám podarilo kompletne prestavať pivničné priestory nášho rodinného domu na útulnú predajňu. Deň slávnostného otvorenia bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Prišlo nás podporiť veľké množstvo obyvateľov. Naša dedina bola v tom čase bez mäsiara, a myslím, že otvorenie našej predajne obyvatelia privítali.

Dnes je Mäsiarstvo Ježek známe široko ďaleko. Čím to podľa vás je, že ste získali také dobré meno?

Dobré meno sa podľa mňa buduje poctivou prácou. Je to tým, že naše výrobky sú stále rovnako kvalitné, a ako sa povie – nešidzené.  Treba používať kvalitné suroviny, zachovať všetky technologické postupy a nič neurýchľovať. Výrobky musia byť čerstvé, kvalitné a chutné.

Zákazníci si u vás môžu vyberať zo širokej ponuky produktov. Na ktoré ste obzvlášť hrdý, ktoré sú takpovediac vašou špecialitou?

Predávame denne čerstvé mäso a široký sortiment mäsových výrobkov. Uprednostňujeme dodávateľov, ktorých zvieratá pochádzajú z domáceho chovu, teda sú odchované tu, na Slovensku. Na Remeselných dvoroch, ktoré sa konajú v našej dedine každý rok, ponúkame široký výber zabíjačkových špecialít – pečené jaternice, krvavnice, tlačenku, zabíjačkové „zelé“, údené mäso, a zvlášť som hrdý na naše domáce klobásy. Tie nie sú známe len na Záhorí, ale cestovali aj do Ameriky, Anglicka, Holandska, Nemecka a ďalších krajín.

Každý úspešný remeselník je rád, keď má komu odovzdať svoje remeslo. Ako je to u vás, máte nejakého pokračovateľa?

Ako som už povedal, mám doma hotový babinec. S manželkou, s ktorou som už štyridsať rokov vo dne v noci, máme tri dcéry, a zatiaľ päť vnučiek. Na toho pokračovateľa v mojom remesle teda stále čakám… Vždy, keď potrebujem pomôcť, alebo je nejaká akcia, pomáha, samozrejme, celá rodina. Mám šikovných zaťov, tí mi pomôžu, keď je treba.

Pochutnávajú si na mäsku aj vaši blízki, alebo im už nie je také vzácne, keď sa okolo neho točí život celej rodiny?

Či im chutí mäso? Vegetariána v rodine nemáme žiadneho…

Práca okolo mäsiarstva vám zaberá veľa času. Stíhate sa venovať aj nejakým záľubám?

Remeslo, ktorému sa venujem, vyžaduje množstvo fyzickej námahy, no treba mu obetovať aj voľný čas. Napriek tomu sa snažím nájsť si chvíľu na to, čo mám rád. Pôsobím ako organista v sekuľskom kostole. Na organ hrám od svojich dvanástich rokov, kedy som ešte ani nedočiahol nohami na basové klapky. Počuť hrať ma môžete v kostole každú nedeľu, na svadbách i pohreboch, a to už dlhých 50 rokov.

Kedysi sa hovorievalo, že remeslo má zlaté dno. Platí to podľa vás aj dnes?

Áno, kedysi to platilo, dnes už je však realita trošku iná. Ja som mäsiarom už 44 rokov. V časoch, keď sme začínali, ľudia buď chovali vlastné domáce zvieratá, alebo si prišli kúpiť mäso k mäsiarovi. Dnes kúpite mäso alebo mäsové výrobky v podstate v každom obchode. Zákazníci majú z čoho vyberať. My sme vďační za každého jedného zákazníka, ktorý sa rozhodne prísť k nám, a podporiť tak našu snahu, odhodlanie, vytrvalosť a lásku k tomuto remeslu.