Connect with us

Vianočný koncert Anežky Binkovej už v sobotu!

Rozhovor

Vianočný koncert Anežky Binkovej už v sobotu!

Vianočný koncert Anežky Binkovej už v sobotu!

Anežka Binková je mladá talentovaná pesničkárka, ktorú si mnohí pamätajú zo súťaže Československo má talent. Jej pesničky „Kostky“, „Z višně dolů“ či „Drzá“ majú na Youtbe kanále státisíce vzhliadnutí. „Páči sa mi, ako rúcaš dnešné normy. Melódiou, textami aj krásnymi klipmi. Klobúk dole,“ napísal jej jeden z mnohých fanúšikov. V súčasnosti Anežka chystá vianočné koncerty, z ktorých jeden odohrá aj v Senici. Mimochodom, práve Senica sa pre sympatickú českú speváčku a textárku stala novým domovom. A snáď neprezradíme veľa, ak povieme, že priezvisko Binková vymenila za Brečková…

Kedy a ako sa z vás stala muzikantka?

K hudbe som mala blízko odmalička. Zo všetkého najradšej som mala Vltavu od Bedřicha Smetanu a jazda v aute, keď sme s rodičmi počúvali pesničky, pre mňa bola jednou z najmilších činností. Vo svojich šiestich rokoch som sa začala učiť hrať na flautu, potom prišli husle a po nich aj saxofón. Priznám sa bez mučenia, ani jedno som nedokončila a noty dodnes nepoznám. Asi v jedenástich som začala chodiť v základnej škole na krúžok gitary, a k tej skrátka patrí spev, tak som začala aj spievať. A od tej doby už to ide pekne ruka v ruke.

Pamätáte si ešte na svoje prvé verejné vystúpenie? Kde to bolo a aké ste mali pocity?

Po prvý raz som, myslím, spievala na školskej besiedke. Základná škola, na ktorú som chodila, oslavovala významné výročie, a práve pri tejto príležitosti som prvýkrát spievala a hrala pred publikom – ak teda nerátam divadelné vystúpenie v škôlke, kde som hrala Širokého z rozprávky Dlhý, Široký a Bystrozraký. Priznávam, bola som veľmi nervózna, o to viac, že som mala po prvý raz zaspievať pred celou školou. Spolužiaci bývajú veľmi kritické publikum.

Všetko ale dopadlo dobre, a pri hudbe ste zostali. Pesničky si dokonca skladáte sama – kedy vznikla úplne prvá, o čom bola, a kde čerpáte inšpiráciu dnes? 

Prvá pesnička sa volá „Včerejší noc“ a napísala som ju po prvom rozchode s chlapcom. Bol to bubeník v kapele, kde som spievala, a s ktorou sme jazdili vystupovať na zábavy a plesy. Mala som potom aj obdobie, kedy som ju kvôli tomu nerada hrala. Ako sa ale hovorí, všetko prebolí, a tak už ju zasa mám na svojom playliste. Dnes sú mojou inšpiráciou ľudia a ich príbehy. Rada sa s ľuďmi rozprávam o tom, čo prežívajú. Potom nad tým dlho premýšľam, a niekedy z toho vznikne pesnička.

Svojím talentom ste zaujali aj v súťaži Česko-slovensko má talent. Aká to bola pre vás skúsenosť a čo sa po nej vo vašom živote zmenilo?

Česko-slovensko má talent bola skvelá skúsenosť. Už len to, že vidíte, ako to chodí v zákulisí. Neustále okolo pobehujú kameramani, všade je ruch. A v neposlednom rade rozhovor a vystúpenie pred porotou, v ktorej sedia ľudia, ktorí už za sebou niečo majú a sú skúsení. Po odvysielaní dielu, v ktorom som vystupovala, som od publika dostala množstvo správ. Hlavne tých milých, pribudlo teda aj niekoľko nových fanúšikov a o čosi viac sa mi otvorili dvere do toho veľkého muzikantského sveta. Pokiaľ niekto premýšľa nad tým, že by takúto súťaž skúsil, určite odporúčam. Nie je čo stratiť.

Ste nepochybne veľmi zaujímavý typ človeka. Pôsobíte krehko a účesom pripomínate Sinead O´Connor. Je snáď vaším vzorom?

Ďakujem. To, že pôsobím krehko, počúvam dosť často. Ťažko povedať, či je to až tak celkom výhoda – vlastne toto označenie použil aj Jaro Slávik, keď v súťaži Česko-slovensko má talent rozhodovali, či mám postúpiť zo semifinále do finále. V každom prípade je to lepšie, než keby som mala na ľudí pôsobiť nejako negatívne. Sinead O´Connor nie je práve môj vzor, i keď tak môj účes môže pôsobiť. U mňa je za tým ale len alopécia – autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje vypadávanie vlasov. I napriek všetkému však môžem povedať, že Sinead O´Connor obdivujem a jej hlas je podľa mňa neuveriteľný.

Ktorí speváci či kapely sa vám už v začiatkoch vašej kariéry páčili, a nemusíme použiť len slovo „vzor“?

Ja mám odjakživa rada tak akosi z každého niečo. Či už je to Jaromír Nohavica, skupina Lucie a David Koller, Hanka Zagorová, Depeche ode, Imagine Dragons alebo Guns N´ Roses a AC/DC. Niekedy sa prebudím a celý deň by som počúvala Dúhovú vílu, a potom zasa November rain.

A čo folk? K tomu máte možno tiež blízko, keďže vystupujete sama s gitarou?

Folk ako taký mám, samozrejme, veľmi rada. Nevědovcov a skupinu Brontosauři s mojím otcom dodnes občas počúvame, v ich textoch aj muzike je niečo špeciálne. A mám ich spojených s detstvom, práve na ich pesničkách som sa učila hrať na gitaru.

Pochádzate z Čiech, konkrétne z dediny Hrotovice pri Třebíči. Dnes už ale môžeme pokojne konštatovať, že sa z vás stala Seničanka. Ako k tomu prišlo?

Láska, to je tá vec. Päť rokov dozadu som si na Burger Festivale v Brne dávala burger v stánku senickej Coolne. No a zamilovala som sa nielen do jedla, ale aj do môjho dnes už manžela Jarka.

Novinkou vo vašom živote je teda obrúčka na prste. Čo ale tie hudobné novinky? Na čom aktuálne pracujete, čo chystáte?

Ako prvým vám rada prezradím, že sme s kapelou nahrali novú pesničku. Tentoraz vianočnú, a chystáme sa ju čoskoro pustiť do sveta, aby v čase Vianoce mohla rozdávať radosť. Okrem toho nás čakajú vianočné koncerty – jeden bude v mieste, kde som vyrastala, teda v Hrotoviciach, ďalší v mojom milovanom Brne, a konečne tretí v Senici. Tohtoročné vianočné koncerty budú akustické a sprevádzať ma na nich bude môj gitarista Milan Diviš. Ponesú sa v duchu pohody a pokoja, presne tak, ako by to podľa mňa malo v období Vianoc byť.  Na všetkých sa teda už teraz veľmi teším 17. decembra v Positivo Café Senica.         

 

 

 

 

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Rozhovor

To Top