V Uníne vysadili rodovú lipovú aleju
UNÍN (mk) – Stromy v dnešnej dobe v súboji s človekom často ťahajú za kratší koniec. Musia ustúpiť výstavbe, strpieť neodborné zásahy a neraz sa stávajú obeťami obyčajnej ľudskej nevedomosti. O to viac poteší, keď niekde stromček pribudne. V Uníne sa do sadenia pustili v sobotu 1. apríla, a nešlo veru len o jeden či dva stromčeky. Svoju lipku tu zasadilo neuveriteľných 64 rodín, a dalo tak základ nádhernej myšlienke – vytvoreniu rodovej lipovej aleje.
Nápad sa zrodil v hlave členky miestneho občianskeho združenia „Srdce Zeme“ Ľubky Andelovej, ktorá sa inšpirovala krásnymi alejami v Českej republike. „Rodová aleja je o tom, že si každá rodina zasadí svoj stromček, o ktorý sa potom stará. Tým, že rodina do lipky investuje svoje prostriedky a čas, stromček sa stáva jej súčasťou, možno akýmsi kamarátom, z ktorého môže čerpať energiu. Zároveň tu niečo zanecháva aj pre svoje vnúčatá,“ prezradila Ľubka. Po zverejnení výzvy v obecných novinách a miestnom rozhlase všetci s napätím čakali, či rodiny z Unína o zasadenie svojej lipky prejavia záujem. Napokon skutočnosť predčila všetky očakávania: do sadenia stromčekov sa zapojilo až 64 rodín!
Symbol Slovanov v Brovištiach
Za miesto výsadby rodovej lipovej aleje bola na návrh vedenia obce zvolená cestička od lesa smerom k rozhľadni v Brovištiach. „Je to časť chotára, ktorá sa nazýva Lipky. Zostal tu ešte ostrovček líp, ktorý bol vysadený v roku 1818 pri príležitosti návštevy cisára. Traduje sa, že za pekného počasia je odtiaľto vidieť až do Viedne,“ uviedol poslanec obecného zastupiteľstva a historik Martin Hoferka. V Uníne má však sadenie stromov tradíciu aj z ďalšieho historického obdobia. V roku 1899 bola v celom Uhorsku vyhlásená výzva uctiť si vysadením stromu pamiatku zavraždenej kráľovnej Alžbety, a v obci vtedy pribudlo 21 stromov. Lipu, ktorá je symbolom Slovanov, napokon pri svojej návšteve v roku 1996 v obci vysadil aj prvý slovenský prezident Michal Kováč.
Spojiť ľudí a chcieť
V uplynulých rokoch Unínčania sadili dreviny priamo v obci. Z niektorých sú už pekné vzrastlé stromy. „Uvedomujeme si, že strom pomáha čoveku, je súputníkom nášho života, bez neho by sme neprežili. Zároveň je strom súčasťou celej prírody, kde má nezastupiteľnú úlohu. Stav zelene nielen v našom najbližšom okolí, ale na celom Slovensku, je žalostný, ľudia bezhlavo stromy vyrezávajú. Nemôžeme síce ovplyvniť dianie všade, ale môžeme zmeniť to, na čo máme sami dosah. Preto sme hľadali spôsob, ako ozdraviť naše prostredie,“ vysvetlila predsedníčka o. z. Srdce Zeme Jarka Kollárová. Myšlienka výsadby rodovej lipovej aleje ju nadchla aj z iného dôvodu: „Veľmi silno zarezonovala idea spojiť ľudí pre dobrú vec. Dnes mnohí tvrdia, že sa niečo nedá urobiť, lebo nie sú peniaze, nie sú dotácie. My sme chceli ukázať, že to ide aj bez toho, stačí len chcieť.“ Jarka dodáva, že nevšedným projektom chcú inšpirovať aj občanov v ďalších dedinách a mestách, aby nečakali, čo im kto dá, ale aby sami iniciatívne dali dokopy ľudí s podobným zmýšľaním a vytvorili spolu niečo pekné vo svojom okolí. „Toto by mohla byť cesta, ako vrátiť zeleň do našej krajiny,“ zdôraznila. Na tom, že sa akciu v Uníne podarilo úspešne zrealizovať, majú zásluhu najmä Ľubka Andelová a Ľubka Bordáčová so svojimi rodinami, v rámci prípravy totiž odviedli obrovský kus práce. „Patrí im veľká vďaka. Poďakovanie však, samozrejme, chcem adresovať všetkým, ktorí sa na výsadbe akokoľvek podieľali, a tiež rodinám, ktoré sa v takom hojnom počte zúčastnili,“ dodáva Jarka. Keďže o výsadbu rodových stromov už prejavujú záujem aj ďalší ľudia, v budúcnosti chce združenie v podobných akciách pokračovať. Zámerom je, aby mladé rodiny zasadili stromček vždy, keď sa im narodí dieťatko. Nadviazaním na dávnu tradíciu chcú Unínčania zanechať svojím potomkom peknú a trvalú hodnotu v podobe zelenej voňavej aleje, ktorá bude lákať k príjemným prechádzkam.
Zaujímavosti:
Lipky na sadenie Unínčanom pomohli doviezť z Moravy priatelia z Vřesovíc a Moravan u Kyjova.
Do sadenia sa zapojili predovšetkým mladé rodiny. Najmladším účastníkom bol 8-mesačný Miško Jureňa a najstaršou obyvateľkou, ktorá priložila ruku k dielu, bola 84-ročná Emília Mórová.
