Poľnohospodári s poľovníkmi zachraňovali mláďatá
Poľnohospodári v uplynulých dňoch vyrazili s kosačkami na lúky. Každoročne v tomto období v hustých porastoch zahynú desiatky mláďat srnčej zveri, ale aj zajacov či bažantej zveri. V Dubovciach sa tomu rozhodli predísť vďaka spolupráci miestnych poľnohospodárov a poľovníkov.
M. Kovaríková
Poľovníci PZ Dubovce sa už pred tromi rokmi zapojili do projektu Živá lúka. V projekte sa snažia monitorovať a eliminovať straty voľne žijúcej zveri počas mesiacov, kedy sa kosia lúky, trvalé trávnaté porasty a porasty lucerny a ďateliny. Cieľom je nastaviť medzirezortné komunikačné kanály, realizovať praktické opatrenia a vytvoriť také mechanizmy, aby k zbytočným stratám mláďat nedochádzalo. „Keď bolo naše poľovnícke združenie oslovené Slovenkou poľovníckou komorou, či sa chce zapojiť, neváhali sme. Odvtedy sa zapájame každý rok,“ vysvetľuje poľovný hospodár PZ Dubovce Andrej Druga. V praxi to funguje jednoducho: poľnohospodári v spolupráci s poľovníkmi zaregistrujú termín kosenia a dobrovoľníci sa môžu prihlasovať na plašenie zveri. Žiaľ, tí sa do tejto činnosti príliš nehrnú. „Za tie roky, čo to robíme, sme si vždy museli vypomôcť len v rámci poľovníckych združení. Vôbec prvý človek z radov verejnosti, ktorý sa nám ozval, je ochrankyňa prírody Ľubica Krištofová,“ priznáva A. Druga.
Zachránené malé stádo
Plašenie zveri sa uskutočnilo v utorok 15. júna. „O tom, čo sa chystá, som sa dozvedela na internete, kde hľadali dobrovoľníkov na pomoc. Každá skúsenosť je dobrá, kritizovať veci na internete od počítača nie je umenie, tak som išla do terénu,“ vysvetľuje ochranárka Ľubka Krištofová. Stala sa tak svedkom príkladnej spolupráce poľnohospodárov a poľovníkov. „Traktorista mal v kabíne poľovníka s termokamerou, my pešiaci sme kráčali lúkou pred traktorom a hľadali mláďatá. Počas môjho trojhodinového pobytu na poli sme objavili 7 mláďat a jedno hniezdo s vajíčkami kačky divej. Spolu za celý deň bolo na lúke zachránených 24 danielčat a 6 srnčiat. Malé stádo. Aj keď kosba trvala dlhšie a pár ľudí nachodilo kilometre v hustej, až po plecia siahajúcej tráve v horúcom počasí, stálo to za to. Odporúčam každému, kto si chce vylepšiť karmu a urobiť niečo pre svoje zdravie, aby bežecké pásy alebo bicykle vymenil za takúto prechádzku po živej lúke…“
Pod nožmi kosačky
Ľ. Krištofová vysvetľuje, čo sa deje, ak zver z porastu pred kosbou plašená nie je: „Na jar daniele i srnky kladú mláďatá, ktoré sú ukryté v tráve na lúkach. Mláďa má povel od matky nehybne ležať, aby ho nezbadal predátor. To sa však stáva pre mláďatá osudným. Traktorista nemá žiadnu šancu zbadať ho a kosačka ho zahubí. Žiaľ, takýto malý tvor na to doplatí ukrutne. Ak sa v poslednej chvíli postaví, nože kosačky mu utnú nohy. Potom v bolestiach umiera, narieka, volá mamu, ktorá sa len bezmocne díva z diaľky. Ak je traktorista milosrdný, mláďa dorazí. Ak nie, trvá dlho, kým zomrie. Druhá možnosť pre mláďa je, že zostane skrčené na zemi, a vtedy príde smrť naraz.“
Psíka by sme ratovali…
Podľa Ľ. Krištofovej by spolupráca medzi poľnohospodármi a poľovníkmi mala byť samozrejmosťou. „Do poľovného zákona sa dostala stať, ktorá prikazuje hospodárom nahlasovať poľovným združeniam, kedy a kde budú kosiť. Poľovníci môžu potom vykonať preventívne opatrenia. Od OZ Zeleň mám však informácie, že prax viazne. Poľnohospodári nahlasujú kosby neskoro, inokedy vôbec. Vidno to na pokosených lúkach. Ak zbadáte kŕdeľ dravých vtákov krúžiť nad lúkou, je isté, že je tam zdochlina. A prečo sa to deje? Z jednoduchých príčin. Poľnohospodári majú škody na porastoch, premnožené daniele im ničia polia. Preto úbytok mláďat je pre nich skôr výhoda. Niektoríhovoria, že je to príroda. Znižovanie stavu zveri – zrejme nerobia rozdiel medzi srnkami a danielmi – je pre nich priaznivý. Pritom poľnohospodári by mali dostávať kompenzácie za zničené polia V konečnom dôsledku na spor medzi poľnohospodármi a poľovníkmi doplácajú mláďatá, pokorne schúlené v tráve. Nie je lepšie dať im šancu vyrásť a potom ich chov regulovať?,“ pýta sa ochrankyňa prírody.
Riešenie je podľa nej v etickom a ekologickom postoji zainteresovaných: „Stačilo by, aby poľnohospodári na polia nepozerali len ako na výrobný prostriedok, zdroj dotácií, ale ako na živú krajinu, ktorú majú len vo výpožičke. Ako sa k nej budeme správať, tak sa ona bude správať k nám. A ešte jeden aspekt: ak by vyšla výzva, že na lúke pobehuje šteniatko, ktorému hrozí pokosenie, určite by ľudia neváhali. Do porastu by ich ihneď vybehli desiatky…“
foto: Ľ. Krištofová
