Zuzka Kádeková: Erasmus by mal zažiť každý študent
Seničanka Zuzka Kádeková študuje na Akadémii Policajného zboru v Bratislave odbor Bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe. Rovnako ako mnoho iných mladých ľudí, aj ona využila možnosť vycestovať v rámci programu Erasmus do cudziny. Rozdiel je však v tom, že si zvolila pomerne netradičné krajiny – Litvu a Estónsko.
„Moje rozhodnutie vycestovať za štúdium do zahraničia bolo absolútne spontánne. Niekde v kútiku duše som cítila, že môj život potrebuje zmenu, aj keď nikdy pred tým som niečo podobné neplánovala, a ani o tom nesnívala,“ priznala Zuzka. Po podaní prihlášky úspešne absolvovala výberové konanie, kúpila letenku, zbalila kufor, a už bola aj na letisku. Všetko sa to vraj zomlelo veľmi rýchlo. Počas Zuzkinho prvého Erasmu začal bežať program Erasmus+, v rámci ktorého môže študent vycestovať v oboch stupňoch štúdia. „Ja som okamžite vedela, že chcem využiť túto extraordinárnu príležitosť opäť,“ s úsmevom dodáva Zuzka. Prečo pre svoje zahraničné pobyty zvolila práve Litvu a Estónsko? „Je to celkom jednoduché. Mala som možnosť vycestovať do Brna, Budapešti, Berlína a Vilniusu. V čase rozhodovania som navštívila koordinátorku programu na našej škole, a tá mi odporučila jednoznačne Litvu – Vilnius. Tvrdila, že je to najlepšia ponuka, akou škola disponuje, a že pobyt v Litve určite nebudem ľutovať, len to bude náročné sa odtiaľ vrátiť späť. Dala som na jej slová, aj napriek tomu, že som o Litve vedela iba to, kde leží na mape,“ priznáva Zuzka. V magisterskom stupni štúdia vraj rozhodovanie nebolo vôbec náročné. Zuzka vedela, že na Erasmus chce ísť bez ohľadu na to, o akú krajinu pôjde. „Nakoľko naša škola je jediná svojho druhu na Slovensku a partnerské školy s obdobným študijným programom hľadá ťažko, mala som len jednu možnosť, ale výbornú. Bola to opäť pobaltská krajina – Estónsko,“ spomína sympatická Seničanka.
V Litve silné mrazy, aj slnkom rozpálené pláže
Začnime však Litvou, ktorú si Zuzka zamilovala veľmi rýchlo. „Od začiatku sa tam zišla veľmi dobrá parta ľudí z každého kúta sveta. Študovala som na Univerzite MykolasRomeris, ktorá má niekoľko fakúlt, od právnickej cez fakultu politológie a akonómie a podnikania, až po fakultu verejnej bezpečnosti. Práve pre možnosť rôznorodého štúdia sa na pôde univerzity stretli študenti z rôznych odborov a krajín. Okrem zahraničných študentov soms a stretávala s našimi mentormi, ktorí mali na starosti naše „udomácnenie sa“ v krajine, voľný čas, výlety či súťaže. Ich prácu môžem hodnotiť vysoko pozitívne. Išlo o mladých, cieľavedomých ľudí, a tak aj ja vnímam takmer všetkých Litovčanov,“ prezrádza Zuzka. O Litve vraj nemala vôbec žiadne predsudky, no jej okolie ich zato malo viac než dosť. „Čo sa týka podnebia, v Litve bola v zime skutočne zima a nepríjemných až mínus 25 stupňov. Na slnko sme čakali dlho, avšak v lete sa litovské pobrežie mení na dovolenkovú destináciu s pieskovou plážou. Kto miluje hory, v Litve ich určite nenájde.“ Hlavné mesto Vilnius sa stalo Zuzkinou srdcovkou: „Uprostred mesta je krásna katedrála, nad ňou veža veľkokniežaťa Gediminasa, orpoti nej hora Troch krížov, malebné romantické uličky starého mesta a Užupis, samostatná republika v srdci Vilniusu s vlastnou ústavou. Kto sa rozhodne navštíviť Litvu, rozhodne by nemal vynechať ostrovný hrad Trakai neďaleko Vilniusu, mesto Kaunas, kúpeľné mesto Druskininkai, pútnické miesto Hora Krížov a už spomínané dovolenkové destinácie v mestách Nida, Palanga a Klaipéda,“ vyratúva Zuzka. Počas svojho pobytu okúsila aj čo to z litovskej gastronómie. Tá je podľa jej slov zmesou poľskej a ruskej kuchyne. „Ľudia jedia mleté mäso, zemiaky dochucované kôprom, cviklu, a pije sa kefír. Národným litovským jedlom sú Cepelinai, zemiakové knedle plnené mletým mäsom a šampiňónmi, poliate kyslou smotanou a smaženou slaninkou. Známe je aj ružová studená polievka Šaltibarščiai, pripravovaná z cvikly, uhorky, kefíru a podávaná s teplým zemiakom. Avšak mojím obľúbeným jedlom bolo KijevoKotletas – kurací závitok vo vnútri s kockou masla, vysmážaný v trojobale, na ktorom som si pochutila takmer každý deň u nás v menze. Národným alkoholom je likér 999 v troch prevedeniach, podľa farieb litovskej vlajky, ktorý je vyrábaný s bylinkovými príchuťami,“ dodáva Zuzka. Samotný životný štýl v Litve sa vraj veľmi nelíši od toho nášho. Ide o rozvíjajúcu s akrajinu, v ktorej sú mladí ľudia aktívni, cieľavedomí, a mysliaci európsky.
Na pohľad chladní, v skutočnosti milí a vzdelaní
Keď sa Zuzka po návrate z Litvy v rámci programu Erasmus+ definitívne rozhodla pre Estónsko, všetky potrebné informácie získavala od študentov, ktorí už túto krajinu navštívili pred ňou. „Dostala som úžťasné referencie, vypočula som si dobrodružné príbehy, videla fotky a už len snívala o tom, aby to vyšlo aj mne. Od pobytu v Talline som mala vysoké očakávania, ktoré sa aj naplnili,“ prezradila šikovná študentka. Prijímacou inštitúciou bola Akadémia bezpečnostných vied, ktorá bola obsahom výučby veľmi blízka tej jej. Aj preto sa Zuzka tešila, že si rozšíri obzor v štúdiu. „Rovnako ma veľmi motivoval aj výber predmetov, ktoré akadémia v Talline ponúkala. Na druhej strane som však vedela, že na Erasme nejde iba o štúdium, ale aj o spoločenské vyžitie, cestovanie, spoznávanie nových národov a kultúr, jednoducho o životný štýl Erasmus. Preto ma lákalo aj to, že zažijem rôzne udalosti, absolvujem zaujímavé výlety a navštívim rôzne podujatia, organizované študentskou organizáciou ErasmusStudentNetwork Tallin, ktorá podľa mnohých zdrojov patrí medzi najaktívnejšie sekcie v Európe,“ prezrádza Zuzka. Na základe vlastných poznatkov dnes môže konštatovať, že Estónsko je krajina, ktorá viac meruje k škandinávskym krajinám, a to takmer vo všetkých oblastiach. „Estónci sú na prvý pohľad uzavretí, nekomunikatívni a tichí, pričom pôvod týchto charakteristíc siaha do ich minulosti, kedy žili roztrúsene na „samotách“ a nestretávali sa veľmi s inými ľuďmi, iba s rodinou. Estónci vás nikdy nevyzvú ku komunikácii ako prví, treba ich osloviť. Neskôr však zistíte, že sú to úžasní a vzdelaní ľudia, ktorí sú vynálezcami Skypu a žijú v krajine, v ktorej takmer všetko funguje pomocou občianskeho preukazu,“ vysvetľuje Zuzka. Prostredníctvom spomínaného preukazu si vraj možno online založiť firmu, požičať v knižnici knihy, objednať lieky v lekárni a v hlavnom meste si dokonca zabezpečiť transport v hromadnej doprave zadarmo. „Estónsko je rovnako známe aj perfektne fungujúcim e-governmentom a wifi-pripojením takmer všade, aj v lese. Takmer na všetkých miestach sa dorozumiete anglicky, čo bolo pre mňa príjemným prekvapením. Spomenúť však musím aj rušitnu, ktorá v krajine nevymrela a je prítomná v každodennej komunikácii,“ hovorí Zuzka. A ako hodnotí estónsku gastronómiu? Tá je vraj opäť zmesou kuchýň, a to predovšetkým škandinávskej, ruskej a poľskej. Estónci obľubujú ryby, mleté mäso, majonézové šaláty, pohánku aj kefír. „Ja som si osobne veľmi túto kuchyňu neobľúbila, ale dodnes mi chýba tvarohovo-čokoládová mliečna maškrta známe z pobaltských krajín, v Litve nazývaná Surelis a v Estónsku Kohuke. Odporúčam ochutnať aj estónsky likér Vana Talinn,“ dodáva Zuzka. Z cestovateľského hľadiska Estónsko zaujme obľúbenými močiarmi, na ktorých sú vybudované turistické chodníky, vhodné na dobrodružné prechádzky. Estónsko je známe aj pre svoje ostrovy, ktorých oficiálny počet je okolo tisícky. Zuzka odporúča aj návštevu podvodného väzenia, známeho aj z videoklupu Alana Walkera – Faded. Ujsť by ste si nemali nechať aj návštevu sauny, pretože Estónci sú veľkými milovníkmi saunovia a niekoľko sáun majú aj v študentskom kampuse. Za pozornosť rozhodne stojí aj hlavné mesto Tallin, ktoré je romantické, s historickým centrom, obkoleseným kamennou pevnosťou. „Vežičky kostolov sú nemými svedkami skutočnoti, že Tallinn v sege skrýva mnoho odnoží kresťanstva, napriek tomu, že väčšina obyvateľov sa hlási k ateizmu,“ vysvetľuje Zuzka. Estónsko obmýva Baltské more a koncom augusta sa študenti v Tallinne slnili na pláži pri príjemných 30-tich stupňoch. „Určite som vôbec neočakávala, že severské mesto môže v sebe skrývať čosi podobné,“ dodáva Zuzka.
Erasmus by mal zažiť každý
Mnoho študentov podľa usmievavej vysokoškoláčky nechce ísť na Erasmus, lebo majú radi svoje pohodlie a nechcú si život komplikovať pobytov v cudzine. Zuzka však tvrdí, že jej život po Erasme je ešte lepší, ako predtým: „V prvom rade som sa naučila komunikovať v anglickom jazyku a začala som myslieť viac európsky, ako iba slovensky. Určite som teraz viac cieľavedomejšia, samostatnejšia, tolerantnejšia a otvorenejšia voči všetkému a všetkým. Vnímam, čo všetko svet ponúka, a nebojím sa prijímať rôzne výzvy. Erasmus mi dal priateľa Renata, prebudil vo mne cestovateľského ducha, a v neposlednom rade som vďaka nemu spoznala sama seba.“ Podľa Zuzky by mal takúto jedinečnú príležitosť od Európskej únie vyskúšať každý študent. V programe Erasmus totiž nejde len o štúdium a cudzí jazyk, ale aj o vytváranie priateľstiev, spoznávanie iných národov a kultúr, a v neposlednom rade aj vlastných možností a schopností.
