Connect with us

Prevratný kostrový nález v Gbeloch

Téma

Prevratný kostrový nález v Gbeloch

Prevratný kostrový nález v Gbeloch

GBELY (rz, ts) – Ako sme už v Záhorákuinformovali, začiatkom októbra natrafil obyvateľ Gbiel pri kopaní základov na garáž v záhrade rodinného domu na ľudskú lebku. Nález ohlásil polícii a tá pri podrobnejšom preskúmaní našla vedľa pôvodného nálezu ďalšiu. Ukazuje sa, že ide o doteraz najstarší kostrový hrobový nález na severnom Záhorí!

Antropologička z Kriminalistického ústavu PZ identifikovala prvú lebku ako lebku muža, druhú ako lebku ženy. Mužskej chýbalo niekoľko zubov z hornej i dolnej čeľuste a kosť na pravom spánku bola prelomená. Ženskej lebke nechýbal žiaden zub. Oba kostrové nálezy ležali situované tvárou k východu a celá situácia naznačovala, že môže ísť o veľmi starý spoločný rodinný hrob. „Archeológovia pokračovali v ďalšom odkrývaní pochovaných a našli ďalšie časti kostier a črepy keramiky. Ich prvý záver znie, že ide o nález z doby predlaténskej, starý viac ako 400 rokov pred naším letopočtom, to znamená doba halštatská, pred príchodom Keltov do strednej Európy. Je však možné, že to už boli Kelti,“ uvádza miestny historik Miroslav Čársky.

Kelti vs. Rimania

Poškodenie mužskej lebky podľa jeho slov pripomína vodorovné seknutie ostrým nástrojom, možno mečom alebo sekerou: „Muž po tomto seknutí musel byť okamžite mŕtvy. Kto mohol seknúť muža do hlavy? Vieme, že v tej dobe bojovali Kelti s Rimanmi a ohrozovali ich teritórium. Sme na území, kde sa stretávali záujmy týchto dvoch strán, takže smrť muža môže byť z takéhoto stretnutia, pravdepodobne pre Keltov víťazného, lebo mali čas pochovať svojho mŕtveho pri zachovaní kmeňových tradícií, pre dnešok nepochopiteľných a neľudských,“ približuje M. Čársky.

Krvavé rituály

O aké tradície ide? Blízkosť hrobov vedľa seba a rovnaký spôsob pochovania muža a ženy naznačujú, že medzi nimi bol vzťah. „Sú známe krvavé rituály Keltov pri pochovávaní svojich súkmeňovcov. Jedným z nich je i to, že žena musela sprevádzať muža v jeho posmrtnom putovaní. Kto jej povedal: Priprav sa na smrť, musíš zomrieť, tvoj pán je mŕtvy? Bol to kňaz – druid, šaman, či náčelník? Bol to rozhodne muž, čo dbal, aby sa udržiavali tradície rodu. Zomrela žena dobrovoľne, či násilnou smrťou? A ako? Otravou, uškrtením?,“ zamýšľa sa M. Čársky.

V štádiu domnienok

Veľa otázok zostáva nezodpovedaných, zrejmé však je, že nález v Gbeloch predstavuje najstarší kostrový hrobový nález na severnom Záhorí. „Je to objav, ktorý sa dostane do učebníc dejepisu Slovenska,“ zdôrazňuje miestny historik, podľa ktorého teraz treba vedecko-technickými metódami potvrdiť, alebo vyvrátiť rôzne úvahy a domnienky, od etnického pôvodu až po príbuzenský pomer mŕtvych, či presnejšie datovanie ich smrti.„Dnešné technológie sú také vyspelé, že dokážu zrekonštruovať aj tváre nájdených lebiek. Okrem toho je tu aj ďalšia požiadavka: archeologické nálezy by mohli byť uložené v múzeu v Gbeloch. Dôležitosť nálezu pre objasnenie dávnej minulosti Gbiel si uvedomilo aj vedenie mesta, keď primátor Jozef Hazlinger prevzal záštitu  nad týmto nálezom. Podľa jeho informácií výskum ešte nie je ukončený a bude pokračovať v spolupráci s odborníkmi z Maďarska a Veľkej Británie. Považujem toto za dôležitý krok, keď o prácu archeológov a výsledky výskumu sa bude zaujímať primátor a tým aj verejnosť, ktorú zastupuje,“ oceňuje postoj mesta M.Čársky.

 

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Téma

To Top