Zo Slovenska do Chorvátska na bicykli

Sedem dní, 770 kilometrov, 6000 metrov prevýšenia. To je v skratke bilancia nezabudnuteľnej dobrodružnej cyklotúryzo Slovenska až brehom Jadranu, ktorú zvládol napriek bolestiam Marek Záškvara, rodený Záhorákpochádzajúci z kúpeľnej obce Smrdáky. Absolvent medzinárodného obchodu a marketing manažmentu v Dánsku si lásku k cykloturistike priviezol práve z tejto severskej krajiny.

 Počas nedávneho leta sa Marek rozhodol pre bikepacking, teda spojenie jazdy na dvojkolesovom tátošovi a minimalistického kempovania, ktoré v sebe zahŕňa všetky aspekty viacdennej turistiky, vrátane pôžitku z jazdy na bicykli a objavovania čarovných miest. Vyvetrať si hlavu je niekedy nevyhnutné, zvlášť, keď človek pracuje v náročnej oblasti. Marek má na starosti rozvoj obchodu a predaj vo viacerých západných krajinách, ale aj v arabských štátoch či v krajinách Latinskej Ameriky. Prečo si vybral práve relax na bicykli?

Inšpirácia z Dánska

„Čaro  bicykla som objavil v Dánsku. Pre cyklistov je to vysnívaná krajina, všetko je im tam prispôsobené . Pre lepšiu predstavu – v Dánsku majú cesty pre autá so semaformi, cesty pre bicykel so samostatným semaforom pre bicykle, a až potom chodníky pre chodcov,“ vysvetľuje Marek. „Každý Dánmá minimálne 1-2 bicykle, a naozaj nie nadarmo sa hovorí (a je to aj dokázané), že obyvatelia severných štátov patria k tým najšťastnejším. Nie je to len o ekonomike, ale aj o infraštruktúre a zvyšovaní kvality života, tým, že vláda podporuje ,well-being´ aktivity, teda koncepty životnej pohody.“

Hoci Marek bicykloval v Dánsku čím ďalej tým viac, pripadal si ako amatér. Nevedel prakticky nič o cyklistike, výbave, oblečení, technickej príprave bicykla, a ani po fyzickej stránke to nebola žiadna sláva – jeho najdlhší trip meral 175 km. „Vtedy to však pre mňa bolo niečo úžasné. Siahol som si na dno síl, no podarilo sa mi dosiahnuť nezabudnuteľný cieľ, ktorým boli útesy MønsKlint na juhu Dánska.“ Nepripravenosť sa však nakoniec prejavila na jeho zdraví, odniesli si to totiž kolená a celé dva mesiace sa nemohol venovať žiadnej športovej aktivite. Vzplanul v ňom však zápal pre cykloturistiku a cyklistické výkony, čo je vášeň na celý život.

 Od cyklistiky k bikepackingu

Po návrate na Slovensko mal Marek v hlave cieľ pokoriť na cyklotúre 1000 km. Postupne sa v cyklistike zdokonaľoval, zaobstaral si výbavu, a najmä potrebné know-how. Začiatkom tohto roka sa rozhodol, že to jednoducho musí dať. Jeho snom bolo dostať sa zo Slovenska na bicykli až k moru a prekonať pritom prevýšenie viac ako na Mount Everest (8848 m). Pri plánovaní mu došlo, že to nepôjde len tak na bicykli, bez ďalšej výbavy, ako je batožina na bicykel a všetky špeciálne ľahké veci, ktoré sa dajú jednoducho zbaliť. Tak sa dostal do nového odvetvia cykloturistiky – bikepackingu. „Je to  veľká novinka posledných rokov, a čo je absolútna novinka, je cestný bikepacking. Pôvodne sa totiž bikepacking robil len na horských alebo gravel bicykloch, ktoré sú do každého terénu,“ približuje Marek. Do cestnej cyklistiky sa zamiloval. Za jej výhody považuje, že je rýchlejší a vie prejsť za deň väčšie vzdialenosti, nevýhodou však je, že batožina musí byť menšia, ľahšia a aerodynamická, čiže nemôže si so sebou brať toľko vecí, ako na gravel či horský bicykel. „Začal som študovať, čo všetko budem potreboval, aké vybavenie, akú stravu, oblečenie, spacák, karimatku, náradie na opravu bicykla, lekárničku… Jednoducho, začal som sa svedomite pripravovať,“ hovorí sympatický Záhorák. Cestepredchádzala aj práca na samotnom bicykli, aby bol v perfektnom stave. Ešte predtým, než vyrazil na cestu, absolvoval testovaciu cyklotúru do Rakúska s jedným prespaním pod holým nebom. V prvý deň najazdil s plnou výbavou 215 a druhý deň späť 150 km. „Zistil som, že strava a hydratácia sú absolútny základ. Pri takejto záťaži spáli cyklista denne okolo 5000 kalórií, čo je v prepočte asi 2,5 kg pizze,“ vysvetľuje Marek.

 Vietor v kopcoch horší ako dážď

Cestu si naplánoval do bodky a prípravám venoval celé mesiace. Vyrazil z Bratislavy a prvý deň najazdil 157 km po rakúskych cestách: „Bola to celkom jahoda, nejaký dážď, nič prekvapujúce. Druhý deň ma čakalo 158 km a preťal som rakúsko-slovinské hranice. Počasie  bolo pekné, príroda nádherná. Už bolo dačo cítiť v nohách, ale stále to bolo v pohode.“ Na noc sa rozložil vo vinohradoch, o keďže mu zlyhávala karimatka a musel ju niekoľkokrát dofúkať, veľmi sa nevyspal. Po raňajkách si ako dezert dal hrozno, čo je celkom dobrý štart do nového dňa. Na tretí deň dorazil do Ľubľany, hlavného mesta Slovinska. „Tam ma poriadne prekvapil celodenný extrémny protivietor, ktorý mi počas 150 km jazdy stále fúkal do tváre. A to v kopcoch. keď máte na bicykli 17 kg batožiny, a k tomu sa do vás opiera vietor, je akoby vás v kuse celý deň niekto tlačil späť. Neznášam vietor na bicykli, je oveľa horší ako dážď. Už po 40km som začal cítiť únavu, ale hlavne bolesť pravého kolena. Po skúsenostiach z Dánska som už vedel, čo sa deje. Tretí deň bol pre mňa naozaj extrémny, zdolával som 20 km dlhé kopce s náročným až 15 % stúpaním, a k tomu sa stupňovala aj moja bolesť.“

 Bolesť v kolene zmenila plány

Do Ľubľany Marek dorazil vyčerpaný, s miernym opuchom kolena, no stále dúfal, že do rána to prejde. Pivo v centre mesta pod oknami hotela bral ako odmenu. Ráno sa však zobudil s poriadne opuchnutým kolenom a naozaj ostrou bolesťou pri pohybe. „Asi 20 minút som sedel v hoteli na posteli a zvažoval všetky možnosti, vrátanie vzdania cesty a návratu do Bratislavy. No naštval som sa a rozhodol, že tomu ešte dám šancu, nejako to rozhýbem,“ prezrádza. Po 20kilometroch bol nútený zastaviť v lekárni a kúpiť si najsilnejšie voľnopredajné lieky proti bolesti. Pre silnú bolesť totiž už pomaly nemohol nohou ani krútiť. „Pomohlo to, aj keď nie úplne. Vedel som, že mám pravdepodobne natrhnutú šľachu v kolene a že sa pohybujem na tenkom ľade. Vedel som, že musím manažovať bolesť, výkon pravou nohou a teda musím upraviť svoje plány. Predovšetkým som sa musel zmieriť s tým, že nezvládnem 1000 km, ale aspoň k moru by som sa dostať mohol. Cestu som si teda preplánoval,“ konštatuje Marek.

Najsilnejší zážitok

Na konci dňa víťazne prešiel cez hranice Chorvátska a núdzovo si objednal hneď v prvej dedinke ubytovanie, aby nohe poskytol čo najviac oddychu. Ráno začínal s novými spoločníkmi – s bolesťou kolena a liekmi proti bolesti. Po raňajkách znovu vysadol na bicykel a o pár minút sa po perfektnom asi 25 km zjazde z kopca priblížil k Opatiji, kde sa mu naskytol výhľad na Jadran. „Bol to jeden z mojich najkrajších zážitkov v živote: dosiahnuté more na bicykli vlastnými silami! Keď si to človek na mieste uvedomí, má v sebe oveľa viac adrenalínu, a hneď sa mu lepšie vysadá na bicykel,“ priznáva s úsmevom. Celý teň deň išiel popri pobreží, každú minútu si vychutnával výhľadom na more a už ani toľko necítil bolesť dokaličeného kolena. Na konci dňa dosiahol ďalší cieľ – nádherné historické mestečkoPula, ktoré kedysi ovládali Rimania. Očarilo ho koloseum, pri ktorom nesmela chýbať víťazná fotka dňa. Ďalšie dni si trošku uľahčil a bicykloval už len 40-50 km denne. Na presun dokonca použil aj autobusa užíval si atmosféru tamojších výhľadov, kultúry, kúpania v mori, dobrého jedla, prívetivých ľudí, či chuť silného espressa v chorvátskych prístavoch. Na cestu domov mal zabukovanýlístok na vlak, pre seba aj pre bicykel. „Je úsmevné, že celú tú vzdialenosť človek prejde napokon vlakom len za 12 hodín, a to ešte aj s meškaním. Nič však nevidí, nevie, kde je, čo sa okolo deje. Je síce v pohodlí, no ani netuší, o čo všetko prichádza,“ dodáva Marek.

 Cesta je cieľ

Dôvodom, prečo chcel prejsť 1000 km a dosiahnuť prevýšenie Mount Everestu, bolo predovšetkým otestovať seba samého aj tým, že si siahne až na dno a bude riešiť situácie, keď sa láme chlieb. „Cyklistika je navyše pre mňa, podobne ako beh a iné športy, formou meditácie, vyčistenia hlavy, totálneho vypnutia. Je to spôsob, ako si dať do poriadku veci v sebe, byť sám so sebou, vymaniť sa z každodenného pohodlia a komfortnej zóny.“ Skutočnosť, že svoj cieľ nesplnil a za 7 dní prešiel len 770 km so 6000 m prevýšenia, Mareka trošku mrzí: „No dosiahol som na bicykli more, čo si budem pamätať do konca života, aj so všetkými úžasnými zážitkami a celou cestou. Samozrejme, opäť sa pokúsim o splnenie svojho sna zdolať 1000 km. No ako sa hovorí, cesta je cieľ, a to platí nielen v cyklistike.“

Znova o rok

Mareka nesmierne prekvapilo a potešilo, že jeho trip mal obrovský ohlas v cyklistickej komunite aj na verejnosti: „Ľudia reagovali až tak, že by na ďalší trip chceli ísť spolu so mnou, tak som sa rozhodol, že niečo podobné zorganizujem aj o rok. Uvidíme, aká bude destinácia, na naplánovanie cesty mám celú zimu a jar. V každom prípade však dúfam, že moja cesta a podobné cyklotúry iných nadšencovinšpirujú ľudí k bicyklovaniu, cykloturistike a športu. Tak teda, športu zdar!“

Foto: archív MZ