Čáčovčan Slavomír Zich: Vždy pripravený naskočiť na neznámu vlnu…
Čáčovčan Slavomír Zich (21) o kariére modela nikdy nesníval, napriek tomu si zažil aj vďaka modelingu život v Soule, Londýne, Mumbai a Bangkoku. Kráčal po módnych mólach, na ktorých prezentoval novinky z dielne svetoznámych návrhárov. Jeho filozofiou je byť otvorený novým výzvam a možnostiam kvôli zážitkom aj obohateniu ducha…
Alexandra Bobotová
Modeling je väčšinou snom mnohých dievčat. Snívajú o ňom aj chalani? Ako si s k modelingu dostal ty?
Podľa mňa väčšina chalanov na modeling narazí úplnou náhodou a zrazu sa im to zdá ako dobrý nápad. Môj prvý kásting do Elite nedopadol podľa predstáv, lebo žiadne neboli. To som mal 17, slimáka v uchu, vlasy hala-bala, roztrhané topánky a skejt v ruke. O rok neskôr som prišiel ako mladý nádejný brigádnik do Kauflandu. Pracoval som pri pokladni, kde si ma jedného dňa akosi čudne premeriaval nejaký chlapík. Potom si ešte užil moje poskakovanie pri chôdzi a vybehol za mnou, že či by som si chcel skúsiť modeling. Zakrátko sme podpísali zmluvu, nafotili prvé fotky a odvtedy som spokojne s ENTRO Models. Vtedy som bol otvorený čomukoľvek a táto príležitosť mi zapadla do života ako možnosť pochodiť svet a objavovať.
Takže, kde všade ťa už modeling zaviedol a čo si dosiahol?
Za takú krátku dobu ma až prekvapuje, po čo všetko som sa dostal a aké boli výsledky týchto projektov. Úplne prvým miesto môjho pôsobenia bol Soul. Prišiel som tam dlhovlasý a fúzatý, no oni mi povedali, že sa mám oholiť a ostrihať nakrátko, takže som evidentne trochu netrafil… Ale potom sa to celkom zlepšilo. Kráčal som na móle pre japonského návrhára menom Nagara v Bangkoku, čo intenzívne zarezonovalo s celou energiou v mojom tele, čiže keď sa šouka volala „Vietor“, nedalo sa inakšie, než to tam riadne prefičať. Pošťastil sa mi cover pre L‘Officiel Hommes, čo boli tri najlepšie dni na ostrove Phuket. Mal som tú česť robiť živú figurínu počas eventu pre Louis Vuitton. A bol som hlavnou postavou v reklame pre Motorolu v Mumbai.
Čo sa vyžaduje od modela vo svete? Je aj medzi modelmi taká konkurencia ako medzi modelkami, alebo je ich cesta na módne móla jednoduchšia?
Myslím si, že konkurencia je teraz brutálna. Každý, kto dobre vyzerá, si okamžite vie nájsť agentúru a robí, lebo komercie je mnoho a stále jej asi bude pribúdať. Potom sú tu rôzne rozsiahle experimentálne skupiny, čo si fičia fashion zase z iného kúta a tam sa ujímajú primárne chudšie a výzorom výraznejšie typy. Lenže klienti vždy pri výbere zohľadňujú aj iné špecifiká. Tým najhlavnejším je charakter a emócia, akú model dokáže prejaviť. Čiže vždy záleží ako to ten jednotlivec vie podať. No ale aj tak ku koncu dňa sa ideme všetci zabaviť do klubov a vzájomne si prácičky doprajeme.
Máš nejaký nevšedný zážitok z týchto ciest?
Uberiem sa možno smerom, ktorý sa príliš nezhoduje s ideálnym významom slova nevšedný. To, čo vo mne zatiaľ najviac zarezonovalo, bol dojem z krajiny plnej srdečných ľudí, no neskutočne dezinformovaných a bez kúsku patričnosti so Zemou, čiže vidieť, akým spôsobom sa žije v Indii ma poznačilo doživotne. Preto si vážim všetko, čo mi privilégium dieťaťa narodeného na Slovensku prináša. Už len taká vec ako pitná voda z kohútika je dar, za ktorý som nesmierne vďačný. Tam by som každému odporúčal ísť a uvedomiť si niektoré samozrejmosti v našom každodennom živote.
Musí sa aj model špeciálne udržovať vo forme a absolvovať skrášľovacie kúry ako modelky?
Ak je niekto čistý fashion model, čo má 30 kilov aj s topánkami a jeho metabolizmus z neho robí čiernu dieru, tak nie. Ale sú určité fungujúce rozmery postavy pre fotenie plaviek a spodného prádla. Tam by sa aj patrilo na sebe fyzicky pracovať, nech to nevisí ako na kolíku od rajčín. Čo sa týka iných skrášľovacích praktík, tak ja si napr. musím udržiavať fúzy, trhať obočie, strihať vlasy a používať masky/krémy, čiže taká klasika.
Je modeling tvojou jedinou profesiou? Veríš, že ťa uživí? A ako dlho?
Modeling je pre mňa skôr o zážitkoch než o peniazoch. Ako by mohlo byť zatiaľ aj o inom, keď som na seba ešte nezarobil ani cent. Haha. Určite chcem mať naďalej agentúrne zastúpenie a niekedy v budúcnosti ešte cestovať. Ale teraz sa mi trochu pozmenili priority, tak si upratávam veci. Som si každopádne istý, že pokiaľ by sa vo mne zase prebudila túžba ísť do tohoto sveta, tak viem nabehnúť kľudne aj v tridsiatke, pretože stále bude veľa možností. Mimo toto som profesionál v striedaní zamestnaní, keď sa na chvíľu objavím doma. Najviac sa ma asi drží čašníctvo, no teraz to trochu formujem na vyslovene výčapníctvo v Hellstorku. Neviem, či sa dá dobrovoľníctvo brať ako profesia, ale som súčasťou organizácie Senica 2.0 a mám pocit, že to je veľmi potenciálny projekt pre mladých ľudí na to, aby sa naučili lepšie fungovať so spoločnosťou a uvedomili si nejaké pekné životné hodnoty.
Na tvojom Instagrame som si všimla, že si za fotením cestoval až do Thajska, Kórei či Indie. Ktorá krajina ťa najviac zaujala?
Keďže som slniečkar, tak Thajsko mi prirástlo k srdcu, hoci kvôli tým horúčavám som prestal jesť mäso. To, samozrejme, považujem za dosť príjemné životné obohatenie. A ten hlavný dôvod je, že aj vďaka silne zastúpenému budhizmu je tam každému jedno, čo je, kto je, ale ide im o to, aký je jeho naozajstný charakter. Stále sa mám v tomto smere veľa učiť, keďže naša kultúra je plná predsudkov a povrchných hodnotení, ale aspoň som tam dostal výrazný podnet na zamyslenie, čo sa následne ukázalo ako benefit. V tých krajinách som precítil život a užíval si nefalšovanú radosť.
Tvoje plány do budúcna?
Dlho som žiadne nemal, no teraz by som už aj rád niečo rozvinul. Začal som nakrúcať videá na YouTube a celkom ma baví, akú pozitívnu odozvu to so sebou nesie. Snažím sa uchopiť veci, v ktorých si ľudia vedia nájsť niečo použiteľné. Práve toto by som chcel ďalej rozvíjať. Uvažujem aj nad štúdiom psychológie na Karlovej univerzite v Prahe, na čo sa ale príliš nespolieham. Druhou možnosťou je pedagogika so zameraním na telesnú výchovu a spoločenské vedy. Hlavne však chcem byť spokojný s tým, akí ľudia sú súčasťou môjho života a pokúsim sa ostať stále otvorený čomukoľvek, čo sa naskytne. Keďže všetko sa konštantne mení, treba byť pripravený naskočiť na náhodnú neznámu vlnu kvôli zážitku a možnému obohateniu ducha…
Absolvovali ste zaujímavú cestu? Žijete alebo pracujete v zahraničí? Dajte nám o sebe vedieť!
xandrika12
Alebo napíšte na zahorak@zahorak.sk
