Mladá lekárka z Podbranča lieči v nemeckom Ambergu

„Všetko na svete sa začína rodinou a ľuďmi, ktorí nás obklopujú,“ hovorí Petra Kalná z Podbranča, ktorá pracuje na internom oddelení nemocnice v nemeckom meste Amberg. Práve rodine vďačí za to, že ju podporovala na jej ceste za snom vyštudovať medicínu a stále jej drží palce.

„Svet, v ktorom vyrastáme, formuje našu osobnosť. Ja som mala to šťastie vyrastať v rodine zdravotnej sestry a zdravotného brata, poskytujúceho zdravotnú starostlivosť v sanitke. Nespočetne veľa večerov, aj tých vianočných či veľkonočných, som strávila na chirurgickom oddelení, lebo vidieť maminku doma bolo vzácne,“ prezrádza. Písanie na stroji v sesterskej izbe bola jedna z jej obľúbených činností počas čakania na koniec maminej služby a ani vozenie sa v sanitke, priestory senickej polikliniky, či nedele strávené s otcom záchranárom v práci ju nenechávali chladnou. „Pri nedeľnom obede sa u nás rozoberali zlomeniny, zápaly pľúc, pôrody v sanitke a iné zaujímavosti zo zákulisia práce rodičov. Pracovať v zdravotníctve mi bolo takpovediac predurčené,“ dodáva. Gymnázium v Senici a dobré známky jej nakoniec umožnili štúdium medicíny. „Nemala som nejakú špeciálnu motiváciu. Chcela som byť len nápomocná chorým a ľahko zraniteľným ľuďom, rovnako ako moji rodičia,“ zdôrazňuje Petra.

Inšpiráciou aj spolužiaci

Počas štúdia medicíny spoznala Petra spolužiakov, ktorí boli mimoriadne talentovaní a ctižiadostiví. „Hovorili plynule 2 jazykmi, študovali už počas strednej školy v zahraničí, kde získali cenné skúsenosti a na svet sa pozerali úplne inými očami. Ich činy ma motivovali a práve preto som sa stala jednou z uchádzačov o výmenný program Erazmus,“ vysvetľuje. Keď jej škola umožnila stráviť jeden semester štúdia v Nemecku, potešila sa. Práve tu videla, ako funguje štúdium a následne aj práca lekára v nemocnici. Cieľom jej pobytu bolo zdokonaliť sa v nemčine, ktorú sa Petra učila v škole niekoľko rokov, no vtedy ešte nad prácou v Nemecku nerozmýšľala. „Jedno však bolo rozhodujúce: počas pobytu v SRN som sa zaľúbila do cestovania a už som doma nedokázala obsedieť dlhšie ako pár mesiacov. Po Erazme nasledoval 4-mesačný pracovný pobyt v USA a niekoľko ďalších stáží a hospitácií v Nemecku. Už vtedy bolo jasné, že to s hľadaním práce v zahraničí musím minimálne skúsiť. A keďže mi bola nemčina zo všetkých cudzích jazykov najbližšia, uchádzala som sa o prácu práve v Nemecku.“ Petra absolvovala pár pohovorov, množstvo byrokracie a skúšku z medicínskej nemčiny. A približne pol roka po skončení štúdia začala pracovať ako lekárka v Bavorsku.

Hodená do studenej vody

Začiatky jej pracovného života v zahraničí neboli jednoduché. „Iné mravy, štruktúrovaný spôsob práce,  rečová bariéra, veľké očakávania nadriadených, či už po jazykovej, alebo odbornej stránke. Bola som doslova hodená do studenej vody. Zostávala som v práci každý deň o 2-3 hodiny dlhšie, aby som a aspoň trošku priblížila k výkonom skúsenejších kolegov.“ Ani po príchode z práce však prvé mesiace neoddychovala. Naopak, sadala k písaciemu stolu a učila sa nové slovíčka, frázy, pozerala nemecké filmy, počúvala rádio. „Nebolo to ľahké, ale stálo to za to,“ zdôrazňuje.

Nemocnica v Amberguje menšia, ale veľmi dobre vybavená. Disponuje asi 600 lôžkami a Petra sa v nej špecializuje na internú medicínu, ktorá má 7 samostatných oddelení, od geriatrie cez kardiológiou či onkológiou až po jednotku intenzívnej starostlivosti. „Každý mladý lekár pred atestáciou rotuje na všetkých oddeleniach, aby sa stal skúseným internistom. Medzičasom sa ešte naučí robiť sonografické vyšetrenia orgánov brušnej dutiny a srdca. Celá táto rotácia trvá 5 až 7 rokov,“ približuje Petra. Možnosti vzdelávania označuje za skutočne široké a ochotu primárov a starších kolegov odovzdávať skúsenosti a vedomosti tým mladším za bezhraničnú. „Veľké množstvo školení a kurzov preplácanemocnica. Materiály a rôzne knihy sú k dispozícii na stiahnutie alebo zapožičanie. Aj možnosť ďalšieho vzdelávania sa bola jedna z mojich najväčších motivácií odchodu za prácou do zahraničia,“ konštatuje Petra.

Koronakríza: veľká skúška

Podmienky v nemeckých nemocniciach a samotná úroveň celého zdravotníctva v SRN je podľa Petry neporovnateľná s krajinami V4. „Neporovnateľnou ju robia veľké zdroje financií. Vedomosti a zručnosti personálu sú v podstate rovnaké, medzi sestrami a lekármi nevidím veľké rozdiely. Dovolím si dokonca tvrdiť, že zdravotné sestry na Slovensku sú oveľa usilovnejšie a samostatnejšie,“ hovorí Petra. V súčasnosti má radosť z toho, že koronakríza, resp. minimálne jej prvá vlna, je už takmer za nami: „Za posledné 2 týždne nebol v našej nemocnici zaznamenaný žiaden nový prípad ochorenia COVID-19. Testovaný je každý pacient hneď po prijatí do nemocnice. S poklesom počtu nakazených sa každým dňom zlepšujú aj podmienky našej práce. Máme konečne viac voľna, menej služieb a voľnejší pracovný deň. Koronakríza bola pre náš tím veľkou skúškou. Ukázalo sa však, že každý z nás bol schopný uprednostniť prácu pred svojím súkromím a pomáhať pacientom aj napriek riziku straty vlastného zdravia.“

Pozitívny  postoj k cudzincom

Mesto Amberg, v ktorom Petra žije, má cca 40 tisíc obyvateľov a je vzdialené len 65 km od českých hraníc. „Život tu je porovnateľný so životom v Senici. Možno sa tu predavačka v potravinách viac usmieva, ľudia sa tu viac zdravia, a často sa zastavia na kus reči, aj keď sa nepoznajú. Ale v podstate Ambergneponúka obyvateľom výrazneviac, ako menšie mestá Slovenska. Jedna hala na korčuľovanie, jedno kino, plaváreň so saunou a letné kúpalisko. Supermarkety, menšie obchody, raz do týždňa trh na námestí…“ Za vrúcnymi pozdravmi na ulici sa podľa Petry skrýva pre Nemecko typická ochrana súkromia: „Susedia sa tu takmer nepoznajú. Vzťahy medzi kolegami sú viac pracovné ako súkromné. Pri spoločných obedoch sa preberá len práca. Málokto sa chváli svojím súkromím, deťmi, partnermi, majetkom. Kolegovia si držia odstup a trvá naozaj mesiace, kým sa otvoria.Petru však pozitívne prekvapil postoj Bavorov k cudzincom. „My, Slováci, máme v hlavách zakódované, že cudzinci nie sú vítaní. Tu som sa s takýmto prístupom nestretla. Medzi kolegami sa cítim rovnocenná, pacienti nemajú problém s mojím prízvukom, nepýtajú si nemecky hovoriacich kolegov. Vo vlaku sú moje otázky zodpovedané vždy milým tónom,“ zdôrazňuje Petra.

Okolo sveta aj návraty domov

A ako vyzerajú ďalšie Petrine plány do budúcnosti?  „Pokiaľ ide o pracovný život, chcela by som zostať ešte pár rokov v Nemecku a urobiť si tu atestáciu z internej medicíny. V ktorom štáte budem pôsobiť po atestácii, nemám ešte úplne jasno. Mojím veľkým snom, ktorý by som si chcela v blízkej budúcnosti splniť, je minimálne polročná cesta okolo sveta. Jednoducho si vziať neplatené voľno, precestovať niekoľko vzdialených krajín, možno aj kontinentov, vyšliapať niektoré z najvyšších vrchov planéty, kúpať sa v moriach a oceánoch, spoznať rozličné klimatické pásma, národy, kultúry, vierovyznania, flóru a faunu. Lebo život nie je len o práci,“ hovorí Petra.

Jej najobľúbenejším miestom na Zemi však stále zostáva malá dedinka na rozhraní Záhoria a myjavských kopaníc – Podbranč. „Nielen dom mojich rodičov, kde sa ešte stále cítim ako doma, ale aj nádherné lúky, lesy a polia v okolí zrúcaniny hradu Branč, na ktorých sa odohrávalo moje detstvo. Zbožňujem to tam a aj napriek tomu, že žijem v zahraničí, neustále som v kontakte s rodinou, ku ktorej sa rada niekoľkokrát do roka vraciam. Práve tu vždy načerpám potrebnú silu, odvahu a lásku, ktoré ma potom sprevádzajú každodenným, nie vždy ľahkým životom v zahraničí…