Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Ján Oravec: Som Záhorák ako repa, telom i dušou…

V rokoch 2003 až 2020 bol prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska, od roku 2004 zastupoval slovenských zamestnávateľov v tripartitných rokovaniach a v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore v Bruseli. V tohtoročných parlamentných voľbách ho na kandidátke SaS zvolili za poslanca Národnej rady SR, nakoniec však zakotvil na ministerstve hospodárstva na pozícii štátneho tajomníka.  Ján Oravec pochádza z cerovskej časti Rozbehy a tvrdí o sebe, že je Záhorák ako repa. V rozhovore sme sa ho pýtali na štátnu pomoc podnikateľom, nedeľný zákaz predaja, aj na jeho vzťah k regiónu. 

Pôsobíte ako štátny tajomník na ministerstve hospodárstva. Je táto pozícia vašou vysnenou, alebo ste mali pred voľbami inú predstavu?

Nehovoril by som o vysnenej pozícii, pretože ja som už na Ministerstve hospodárstva SR pôsobil pred dvadsiatimi rokmi. Poznám tento rezort detailne nielen z môjho vtedajšieho pôsobenia, ale aj z dlhých rokov, keď som voči ministerstvu hospodárstva obhajoval záujmy podnikateľov. Práve kvôli mojej detailnej znalosti fungovania tohto rezortu bola táto pozícia logickou voľbou. Navyše, exekutívna pozícia je zaujímavejšia než vysedávanie v parlamentných laviciach, aj keď aj práca v parlamente je dôležitá.

Čomu sa budete venovať vo vašej agende?

V mojej priamej kompetencii je podnikateľské prostredie, ktoré je zároveň aj mojou jednoznačne najvyššou prioritou. V kampani – mimochodom, na mojej predvolebnej ceste po Slovensku som sa zastavil aj v Senici na stretnutí s miestnymi podnikateľmi – som komunikoval, že mám veľmi konkrétnu predstavu, ako po dlhých rokoch zlepšiť podmienky pre podnikanie do tej miery, aby to pocítili všetci poctiví podnikatelia a živnostníci. Uvedomujem si, že to nebude ľahké, pretože všetky dôležité parametre podnikateľského prostredia majú v kompetencii iné rezorty, dane sú na ministerstve financií, odvody a zákonník práce na ministerstve práce, finančne nákladné ekologické regulácie zasa na ministerstve životného prostredia, atď. Verím však, že napriek tomu sa nám v krátkom čase podarí presadiť veľký balík opatrení na zníženie administratívnej záťaže podnikania. A že to bude len prvý krok na pomoc našim podnikom v problémoch, po ktorom bude nasledovať veľa ďalších.

Nastúpili ste v ťažkých časoch, keď bolo treba riešiť opatrenia proti pandémii koronavírusu. Dalo sa niečo z vášho pohľadu urobiť inak, najmä ak vezmeme do úvahy reálne ekonomické dopady?

Ak mám byť na deň presný, nastúpili sme v sobotu 21. marca. Deň predtým sa prvýkrát po voľbách stretol nový parlament, kde som bol ešte ako poslanec, v sobotu bola vymenovaná vláda a v ten istý deň podvečer sme preberali vedenie ministerstva hospodárstva. A preberali sme ho cez víkend preto, že by bolo nezodpovedné čakať  až do pondelka v čase, keď bolo potrebné okamžite prijímať rozhodnutia v reakcii na začínajúcu krízu. Predchádzajúca vláda ešte prijala opatrenia proti šíreniu koronavírusu, ale už neprijala nijaké ekonomické opatrenia. My sme teda začínali so zatváraním prevádzok a neskôr s balíčkami prvej pomoci pre ekonomiku. Ak niečo robíte, vždy to môžete spätne vyhodnotiť tak, že sa niečo dalo urobiť inak, lepšie, rýchlejšie. Z tohto hľadiska – či sme niečo mohli urobiť inak či lepšie – sú najčastejšie diskutované najmä prvé balíky opatrení na pomoc ekonomike. Rovnako diskutované sú aj načasovanie a rozsah otvárania ekonomiky. Ja sa však radšej pozerám dopredu, než by som sa mal neustále obzerať späť.

Aká je vaša vízia ekonomiky na Slovensku do konca tohto roka a v nasledujúcom roku?

Slovenská ekonomika je malá a veľmi otvorená, preto je koronakrízou mimoriadne postihnutá. Ak spočítame všetko, čo sa na Slovensko dovezie, a všetko, čo sa od nás vyvezie, dostaneme asi 180 percent hrubého domáceho produktu. To z nás robí jednu z najotvoreejších ekonomík na svete. Navyše, až vyše 40 percent pridanej  hodnoty v našom priemysle tvoria u nás zahraničné firmy, najmä v automobilovom priemysle. Do konca tohto roka našu ekonomiku čaká zrejme dosť vážny pokles v dôsledku zatvorených hraníc, zatvorených prevádzok, narušenia fungovania ekonomických vzťahov. A bude závisieť aj od nás všetkých, či v nasledujúcom roku tento problém premeníme na príležitosť urobiť niečo zásadnejšie s nevyhovujúcou štruktúrou našej ekonomiky.   

Slovensko realizuje štátnu pomoc pre malé a stredné podniky s cieľom udržať zamestnanosť. Mnohí živnostníci sa ale sťažujú na zložitú byrokraciu, tvrdia, že štátna pomoc je nedostatočná. Ako vnímate túto kritiku?

Jediným spôsobom, ktorým by sa dalo tejto kritike predísť, je takzvané zhadzovanie peňazí z helikoptéry. To znamená, že čo najrýchlejšie rozdáte peniaze bez akýchkoľvek kritérií či podmienok. Výhodou „helicotper Money“  je, že rýchlo pomôžete všetkým. Nevýhodou, že pomôžete aj tým, ktorí to v danej chvíli nepotrebujú. Aby sa predišlo takýmto prípadom, do rozdeľovania pomoci začínajú vstupovať kritériá pre jej získanie. Pomoc je na jednej strane cielenejšia, na strane druhej komplikovanejšia, pomalšia. Tieto všetky úvahy boli aj za prípravou našich opatrení na pomoc ekonomike. Výsledná pomoc teda bola akýmsi kompromisom medzi rýchlosťou a adresnosťou.

Od začiatku tvrdíte, že pomoc musí smerovať aj do veľkých podnikov a firiem…

Medzi malými a strednými firmami na jednej strane a veľkými podnikmi na strane druhej býva u nás často zbytočné napätie. Zbytočné preto, že „veľký“ podnik na Slovensku je na zahraničných trhoch skôr malý či stredný. My sme v programovom vyhlásení vlády jasne deklarovali, že chceme robiť hospodársku politiku v prospech všetkých, teda mikropodnikov či rodinných firiem, malých, stredných, ale aj veľkých podnikov. Nebolo teda správne, že veľké podniky boli pôvodne z pomoci vylúčené, pretože udržanie pracovného miesta je rovnako dôležité bez ohľadu na veľkosť podnikateľského subjektu, ktorý ho vytvoril a snaží sa ho udržať.

Podali ste pomocnú ruku aj cestovným kanceláriám, ktoré sa ocitli v zložitej situácii.  Oponenti ale hovoria, že vláda ide zachraňovať cestovky tým, že platia občania. Boli síce definované skupiny klientov, ktorým cestovky musia vrátiť peniaze, ako napríklad nezamestnaní či tehotné ženy. Čo ale napríklad ľudia, ktorí si zájazd kúpili na úver a ten teraz musia splácať. Je podľa vás takéto riešenie správne?

Je to riešenie, ktorým sme sa snažili v najviac postihnutom segmente cestovného ruchu čo najspravodlivejšie rozdeliť „Čierneho Petra“ medzi všetkých zúčastnených. Na jednej strane cestovným kanceláriám novela zákona umožňuje poskytnúť ich klientom náhradný zájazd až do konca augusta 2021 bez možnosti väčšiny klientov odmietnuť ho, rovnako ako to urobilo ďalších desať krajín EÚ, na druhej strane sme spolu s Českou republikou dali výnimky pre skupiny klientov, ktoré majú nárok na vrátenie peňazí do 14 dní, teda osoby staršie ako 65 rokov či tých, ktorí po vypuknutí krízy prišli o prácu.       

V posledných týždňoch v politických kruhoch aj na verejnosti rezonovala otázka nedeľného predaja. Hoci premiér pred jeho zrušením prisľúbil, že ide o dočasné riešenie, zrazu sa vynorili snahy naďalej nechať obchody v nedeľu zatvorené. Ako vnímate túto otázku? Je v poriadku prikazovať obchodníkom, kedy majú mať otvorené, a zákazníkom, kedy majú nakupovať?

Som presvedčený, že práve v tejto situácii je zatváranie obchodov v nedeľu mimoriadne zlý nápad. Potrebujeme, aby sa ekonomika po uvoľnení reštrikčných opatrení mohla nadýchnuť a nie zavádzať nové reštrikcie, resp. zmeniť ich z dočasných na stále. Verím, že v tejto otázke – ako aj pri mnohých ďalších – napokon zvíťazí zdravý rozum.

Pochádzate z malebnej časti Cerovej – Rozbehov. Chodievate na Záhorie? Aký vzťah máte k tomuto regiónu?

Na Záhorí som sa narodil a celý život sa sem vraciam tak často, ako len môžem, aj keď menej často, než by som chcel. V mojej rodnej dedinke stále žije moja 82-ročná mama, ktorej trikrát denne telefonujem a vždy, keď mi to pracovné povinnosti dovolia, ju prídem pozrieť aj osobne. Môj vzťah k regiónu je teda osobný a veľmi blízky. Som skrátka Záhorák ako repa, telom i dušou. A snažím sa nerobiť nášmu regiónu vo svete hanbu a reprezentovať ho čo najlepšie.