Žaneta z Tirolska: Strach má každý, no netreba mu podľahnúť…
Od otvorenia sezóny závisí jej práca, no to sa teraz presúva na neurčito. Turistická sezóna je však dnes tým posledným, čo Skaličanku Žanetu Romančíkovú zaujíma. Najdôležitejšie je neochorieť a celú situáciu zvládnuť. Pretože tá je v Taliansku naozaj dramatická…
Žaneta je mamou dvoch synov (15 a 18) a v Dorf Tirole, v dedinke v južnom Tirolsku, ktorá je súčasťou Talianska, žije už 20 rokov. „Dorf Tirol je obľúbená turistická destinácia, hlavne počas letnej sezóny, od marca do začiatku novembra. Ja som však momentálne doma na podpore, pretože pracujem ako čašníčka v hoteli. Situácia vyvolaná koronavírusom presunula začiatok sezóny na neurčito. V tomto momente ale tento problém nemá zmysel riešiť, aktuálne je najdôležitejšie zdravie,“ zdôrazňuje. Situácia v Taliansku je mimoriadne napätá: „Každým dňom pribúdajú nové prípady ochorenia a tie čísla človeka naozaj nepovzbudia. Nemocnice sú rezervované už len pre pacientov s COVID-19, ostatných posielajú domov. Od 5. februára platí zákaz vychádzania, odvtedy sú v celej krajine zatvorené školy a vyzerá to tak, že to ešte nejaký čas potrvá.“ Žanetini synovia sa učia online a situácii sa všetci museli prispôsobiť. „Každý človek, hlavne ak má deti, má strach. Ani u mňa to nie je iné, strachu však netreba podľahnúť, pretože nás len oslabuje a robí nás zraniteľnejšími,“ pripomína.
Turistov vyháňali
Ku krajanom sa Žaneta prihovorila aj na sociálnej sieti. Priznala, že ľudia sa jej často pýtajú, prečo majú v Taliansku také vysoké čísla nakazených a úmrtí, čo tam robia zle. „Taliansko veľa chýb nerobí. Myslíte si, že vírus podcenilo? Ja si myslím, že nie. Ide o turistické oblasti, kde to vybuchlo ako bomba. V priebehu pár dní v tom bolo Taliansko až po uši, a nemalo šancu nájsť pacienta nula.“ Žaneta pripomína, že Taliansko bola prvou európskou krajinou, ktorú vírus zasiahol razantnou rýchlosťou a s obrovskou silou. A v ostatných krajinách každý len mávol rukou: Veď sa to týka len Talianov. „My už tu máme pandémiu celé týždne. Viem, ako sa to začalo, ako sa zatvárali dediny, celé oblasti, aké boli opatrenia. Čo v tej situácii robili iné krajiny, napríklad Nemecko, Francúzsko či Švajčiarsko? Odtiaľ k nám ešte smelo chodili turisti na lyžovačky, dovolenky, na párty. Keď sme zatvárali hotely kvôli pandémii, turistov sme museli nasilu z hotelov vyháňať. Ich postoj bol veľmi benevolentný: Zato, že Taliani majú pandémiu, predsa nepôjdeme domov, veď sme si to zaplatil!i,“ cituje ich reakcie sympatická Záhoráčka.
Zabudnite na hnev…
Žaneta si uvedomuje, že v Taliansku je veľa starých ľudí, no rátať všetkých mŕtvych, keď sa už ani nedá presne určovať, kto na čo zomrel, je deprimujúce. „Prizerať sa, ako okolo vás zomierajú tí, ktorých ste poznali, alebo rodina, jeden po druhom, a vy sa s nimi ani nemôžete ani rozlúčiť, to je niečo strašné. Lekári sa nakazia, lebo nemajú ochranné prostriedky. Keď sa už ani nemocničný personál nemá ako chrániť, nemôžeme sa čudovať, že to má také tragické následky…“
Situáciu na Slovensku Žaneta veľmi pozorne sleduje, keďže tu žije jej rodina a veľa známych a priateľov. „Ešte stále sú aj u nás ľudia, ktorí si myslia, že sa ich to netýka. Tvrdia, že keď majú ochorieť, tak nech teda ochorejú. Ľahostajní sú však nielen voči sebe, vlastnej rodine, ale aj voči ostatným. Slovákom prajem, aby sa z chýb iných poučili. Berte situáciu naozaj vážne,“ vyzýva. „Prajem všetkým veľa síl a trpezlivosti, ale aj ohľaduplnosti navzájom. Zabudnite na hnev, podajte pomocnú ruku tým, ktorí to v tejto ťažkej dobe potrebujú. Využite čas byť opäť s rodinou a myslite na tých, ktorí sú denne vystavení nebezpečenstvu nákazy, na lekárov, predavačov, policajtov, a veľa iných, ktorí možnosť zostať doma nemajú…“
