Vicemajster sveta v triale na jednokolke Ondrej Kondek: Kým človek prejde prvých pár metrov, zažije množstvo pádov a pokusov…

Počuli ste už o športovej disciplíne trial na jednokolke? Ak je pre vás novinkou, možno budete prekvapení ešte viac, keď sa dozviete, že v Holíči žije talentovaný mladý muž, ktorý sa jej intenzívne venuje. A nielen to – Ondrej Kondek (21) je dokonca strieborný medailista z majstrovstiev sveta 2018, ktoré sa konali v Južnej Kórei! Študent informatiky na VUT v Brne priznáva, že tento športový koníček je náročný na čas aj financie, a každý rok musí vynaložiť veľké úsilie, aby vôbec mohol na súťaže vycestovať.

 Bol si športový typ odmalička, alebo to prišlo až vekom?

Od detstva som hrával futbal, no s tým som neskôr musel prestať kvôli problémom s kolenami. Následne som mal obdobie, kedy som aktívny šport musel vynechať, a tak som začal žonglovať. To však nenaplnilo moju potrebu hýbať sa a časom som objavil jednokolku, ktorej som sa neskôr začal venovať naplno.

Ako si sa vôbec k jednokolke dostal?

Úplnou náhodou. Raz som v časopise čítal článok o jednom Nemcovi, ktorý sa jednokolke venoval, a to ma veľmi zaujalo. Pozrel som si nejaké videá na internete, aby som zistil, čo to jednokolka je, a čo všetko sa dá na nej robiť. Pochopil som, že nie je určená len pre cirkusantov, ako si väčšina ľudí myslí, ale že je to skutočný šport. Čoskoro som si kúpil svoju prvú jednokolku a mohol som začať trénovať.     

Musí mať športovec, ktorý sa venuje tejto disciplíne, nejaké konkrétne danosti, predpoklady?

Hoci sa to zdá veľmi podobné, jednokolka nie je ako bicykel. Keď máte o jedno koleso menej, je to väčší rozdiel, než by ste si mohli myslieť. Každý, kto začína jazdiť na jednokolke, začína rovnako: nedokáže ani len nastúpiť a stáť na mieste. Tu sa dostávame k prvému problému – prvé výsledky prichádzajú neskoro. Kým sa človek naučí prejsť prvých pár metrov, predchádza tomu nespočetne veľa pádov a pokusov. Jednokolka teda jednoznačne otestuje predovšetkým vašu trpezlivosť. Mňa to však neodradilo. Keď sa už človek naučí jazdiť, je na ňom, čo ďalej. Na jednokolke sa dá skákať, robiť rôzne triky, jazdiť na rýchlosť, zjazdovať kopce, alebo dokonca aj tancovať, hrať hokej a basketbal. Tieto disciplíny však znova vyžadujú veľa tréningu. Ak totiž človek dokáže prejsť pár metrov, neznamená to ešte, že dokáže napríklad poskočiť.

Takže jednokolka má viacero disciplín?

Presne tak. Ako som už povedal, existuje mnoho disciplín, ktorým sa dá venovať. V podstate všetko, čo sa dá robiť na bicykli, sa dá robiť aj na jednokolke. Ja sa venujem ale predovšetkým trialu. Ide o prekonávanie určitých prekážok, pričom cieľom je prekonať ich čo najviac, a to bez pádu, respektíve bez dotyku časťou tela prekážky či zeme.

Kde a ako často trénuješ?  

Keď som bol ešte stredoškolák v Bratislave, trénoval som predovšetkým tam. Našiel som si malú halu, kde som mal prekážky a aspoň dvakrát týždenne som jazdil. Vysoká škola mi však tento luxus odobrala. Už nemám halu, a predovšetkým, nemám toľko voľného času. Teraz trénujem hlavne cez víkendy. Blízko za hranicami – v Hodoníne a vo Veselí nad Moravou sú pekné trialparky, kde chodím trénovať. Vo voľnom čase, ktorého popri škole naozaj nie je veľa, sa okrem vlastných tréningov venujem aj lektorstvu v jednokolkovej škole Try One. B nej učím jazdiť na jednokolkách najmä deti.

V triale na jednokolke máš už aj konkrétne úspechy, a nie malé. Prezraď aspoň niektoré.

Medzi môj suverénne najväčší úspech patrí titul vicemajstra sveta do 20 rokov z roku 2018,  ktorý som dosiahol na MS v Južnej Kórei. Okrem toho sa však zúčastňujem každoročne na niekoľkých medzinárodných súťažiach, napríklad na majstrovstvách Európy (2015 a 2017 v Maďarsku, zimné v 2019 v Nemecku, letné v Anglicku, zimné v 2020 v Nemecku), ale tiež na majstrovstvách Rakúska či Maďarska. Na týchto medzinárodných súťažiach sa mi síce nepodarilo obsadiť stupne víťazov, no takmer vždy je moje umiestnenie v TOP 10. V roku 2016 som sa zúčastnil na svojich prvých majstrovstvách sveta do 20 rokov v Španielsku, kde som obsadil 12. priečku. Taktiež som štartoval na niekoľkých menších súťažiach v Česku a absolvoval som viacero sústredení  v susednom Maďarsku.

Cestovať na súťaže a venovať všetok voľný čas príprave je určite náročné aj finančne. Ako sa to dá zvládať?

Pre mňa ako študenta to naozaj nie je vôbec jednoduché. Každý rok musím vynaložiť pomerne veľké úsilie, aby som si cestovanie a účasť na súťažiach mohol dovoliť. Som preto vďačný mojim rodičom, a posledné roky za finančnú podporu aj mestu Holíč a Trnavskému samosprávnemu kraju. Aj napriek tomu však každoročne hľadám sponzorov, ktorí by mi boli ochotní prispieť na tieto aktivity. Napríklad tento rok sa chystám už na svoje tretie majstrovstvá sveta do francúszkeho Grenoble. .

Aké máš ďalšie ciele v tejto športovej oblasti?

Je to jednoznačne účasť na ďalších medzinárodných súťažiach – tak dlho, ako to len pôjde. Dôvodom nie je len súťaž ako taká, ale aj komunita priateľov, ktorú s jednokolkármi z celého sveta tvoríme. Tiež by som sa naďalej chcel venovať jednokolkovej škole v Brne, a dúfam, že sa raz nájde niekto, kto bude mať ambíciu zúčastňovať sa na medzinárodných súťažiach aspoň tak, ako ja. Jednokolke sa chcem stále intenzívne venovať a zlepšovať svoje zručnosti, pretože si uvedomujem, že ten priestor pre zlepšenie tu jednoznačne je.