Connect with us

Jaskyniar Marián Grúz: ,,Pri vchádzaní do podzemného sveta cítim rešpekt.“

Rozhovor

Jaskyniar Marián Grúz: ,,Pri vchádzaní do podzemného sveta cítim rešpekt.“

Jaskyniar Marián Grúz: ,,Pri vchádzaní do podzemného sveta cítim rešpekt.“

Jaskyne sú pre väčšinu z nás tajomným svetom, do ktorého sme však ochotní zostúpiť len v sprievode skúseného sprievodcu a iba na krátky čas. Pre jaskyniara Marian Grúza z Plaveckého Podhradia je však jaskyňa viac, ako len úzkym, vlhkým a tmavým miestom. Je to fascinujúci priestor, ktorý má svoju históriu a ktorý v človeku vzbudzuje obdiv a rešpekt.

Po absolvovaní senického gymnázia sa Marián uchádzal o štúdium geológie na Univerzite Komenského, no nevyšlo mu to. Až do roku 2010 pôsobil v ozbrojených zložkách SR a v súčasnosti je konateľom spoločnosti, poskytujúcej služby v oblasti súkromnej bezpečnosti. Jaskyniarstvo sa popri turistike a cestovaniu po slovenských pamiatkach stalo jeho veľkou celoživotnou záľubou. „Začiatky môjho jaskyniarstva by som zaradil približne do roku 1979, keď som ako 15-ročný chalan zistil, že v našej obci pôsobia jaskyniari. Jeden z nich býval v našej bytovke vo vedľajšom byte. So súhlasom rodičov – vtedy to bola podmienka – som začal chodiť na pracovné a prieskumné akcie jaskyniarov do Plaveckého krasu. Boli sme nastupujúca mladšia generácia jaskyniarov a na získanie členského preukazu Slovenskej speleologickej spoločnosti sme čakali takmer štyri roky,“ spomína Marián. Počas tohto kandidátskeho obdobia museli mladí jaskyniari svojou činnosťou preukázať, že majú k jaskyniarstvu skutočný, úprimný a trvalý vzťah. Zúčastňovali sa na množstve prieskumných akcií v Plaveckej jaskyni, Plaveckej priepasti, v jaskyni Pec, v jaskyni na Pohanskej a v iných lokalitách. Jaskyniarstvo ovplyvnilo aj Marianovo štúdium na senickom gymnáziu. „Veľmi rád spomínam na profesora geológie Michala Schmidta, ktorému som priniesol na posúdenie naše archeologické nálezy z jaskyne Pec. Išlo o dva očné špiciaky jaskynného medveďa a malé oválne driapadlo zo žlto patinovanej odrody kremeňa. Profesor Schmidt tieto nálezy odovzdal vedeckému pracovníkovi SAV v Nitre a naše nálezy boli následne posúdené ako dôkazy o paleolitickom osídlení jaskyne. Zásluhou jaskyniarov z Plaveckého Podhradia bolo nájdené v poradí trináste paleolitické jaskynné osídlenie na Slovensku,“ dodáva M. Grúz.

Čo si nevykopú, to nemajú

Veľkou výzvou a snom snáď každého jaskyniara je objaviť novú jaskyňu, prípadne nové priestory v už objavenej jaskyni. „Vstupovať medzi prvými do priestorov, ktoré boli vytvárané milióny rokov, a do ktorých ešte ľudská noha nevkročila, je neopísateľným pocitom a zážitkom pre každého jaskyniara,“ hovorí M. Grúz. On sám mal toto šťastie zatiaľ dvakrát – pri objavení nových priestorov v jaskyni Pec v roku 2013 a dávnejšie predtým pri prácach na závrte Pohanská, kde spolu s Milanom Jančíkom po rokoch tvrdej práce takmer celej jednej generácie jaskyniarov postúpili do nových priestorov. Pre jaskyniara je však odmenou aj to, ak sa po prekopaní závalu vplazí do novej jaskyne, ktorá má dĺžku len 3-5 metrov. „U nás, v Malých Karpatoch, už dávno platí medzi jaskyniarmi heslo „Čo si nevykopeme, to nemáme“. Často si sám pre seba kladiem otázku, prečo by sa v Plaveckom krase nemohla objaviť jaskyňa podobná jaskyni Driny? To je pre mňa sen a výzva – objaviť ucelený jaskynný systém s nádhernou kvapľovou výzdobou. Pritom mi je jedno, či budem prvý, kto bude vstupovať do takých priestorov, alebo to bude niekto z mojich priateľov jaskyniarov,“ priznáva Marián.

Vzácne netopiermi aj historickými nálezmi

Aj keď veľa jaskyniarov na Slovensku už určite zažilo v jaskyniach aj extrémne situácie, M. Grúz sa im úspešne vyhýba. „Pri vstupe do jaskyne sa snažíme dodržiavať zásadu ,minimálne vo dvojici´. V Plaveckom krase, kde pôsobí naše občianske združenie „Jaskyniari Plavecké Podhradie“, je len málo lokalít, v ktorých je treba používať horolezeckú techniku – väčšinou používame vlastnú techniku, a to plazenie,“ vysvetľuje Marián. Jaskyniari v Plaveckom krase doteraz evidujú viac ako 130 jaskýň s rôznou dĺžkou a významom. Medzi najvýznamnejšie jaskyne patria Plavecká jaskyňa (s označením PP1), Plavecká priepasť (PP2), Pec (paleolitické osídlenie), Haviareň, Roštúnska priepasť, jaskyňa Pri kríži, Hačova jaskyňa, Kabele, Pohanská jaskyňa (počas prác pri otváraní závrtu tu boli nájdené predmety z keltského osídlenia Pohanskej), Hubekova jaskyňa, Ofrflané, Deravá skala (osídlená v paleolite) a Tmavá skala (nálezy kostí jaskynného medveďa). „Plavecká jaskyňa je najdlhšou jaskyňou Plaveckého krasu, dosahuje dĺžku okolo 980 metrov. Podľa historických dokumentov ide o prvú sprístupnenú jaskyňu na Slovensku, verejnosti bola sprístupnená ešte za obdobia vládnutia Pállfyovcov na Plaveckom panstve okolo roku 1807. Významná je tiež tým, že v nej sídli početná kolónia netopierov. Spolu s PP2 sa Plavecká jaskyňa zaraďuje medzi najteplejšie na Slovensku – teplota tu dosahuje 10-12 stupňov Celzia,“ prezrádza M. Grúz. Ešte o stupeň teplejšia je Plavecká priepasť. V roku 2002 tu boli za nezištnej pomoci jaskyniarov z Bratislavy nájdené nové priestory s jazierkom a krásnou kvapľovou výzdobou. „Osobne by som v tejto súvislosti chcel vyzdvihnúť zásluhy Tomáša Ďurku. Za významný objav bolo nášmu združeniu udelené ocenenie od Slovenskej speleologickej spoločnosti „Objav roka 2002“,“ dodáva Marián.

Svetlo im dáva novú dimenziu

Jaskyniarstvo je nielen koníček, ale pre mnohých aj celoživotné poslanie. Marián Grúz síce to šťastie nemal, keďže profesijne sa speleoarcheológii venovať nemohol, no záľuba v jaskyniarstve uňho pretrvala dodnes. „Pri vchádzaní do podzemného sveta cítim rešpekt, nie strach. Je to rešpekt pred silou prírody. Jaskyne sa vytvárali v zložitom procese milióny rokov, priemerný život jedného človeka je v porovnaní s geologickými hodinami len pár sekúnd,“ hovorí zanietený jaskyniar a zároveň predseda o. z. Jaskyniari Plavecké Podhradie. Dodáva, že rešpekt má aj pred úzkymi priestormi, čo ešte ako 15 či 18-ročný chlapec neriešil. „Teraz sa musím rozhodovať, či sa do takého priestoru zmestím, alebo to nechám na mladších a štíhlejších,“ vysvetľuje s úsmevom. Jaskyne sú podľa M. Grúza vlhkými a tmavými priestormi len dovtedy, kým do nich nevstúpi človek. „Svetlo, ktoré človek musí použiť, dodá jaskynným priestorom inú dimenziu. Zrazu vidíte život v jaskyni, úzke priestory sa striedajú s väčšími. Vidíte nádhernú kvapľovú výzdobu a dýchate čistý jaskynný vzduch. Pre mňa osobne majú zvláštnu príchuť najmä jaskyne, v ktorých žili v minulosti ľudia. Dôkazy o ich prítomnosti v jaskyni nájdete často pod niekoľkými vrstvami nánosov hliny a kamenia,“ dodáva Marián.

Jaskyňa Pec po novom objave (38)

Jaskyňa Pec po novom objave (40)

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Rozhovor

To Top