Pravý Kazachstan objavíte až za Astanou
Stupavčanka Sylvia Krajčírová miluje cestovanie. S kamarátmi precestovala napríklad Nemecko, Rumunsko, Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko či Turecko. Nezabudnuteľné dojmy v nej zanechal Kazachstan, kde pobudla až štyri mesiace. „Bol to jeden z najlepších zážitkov, aký možno získať. Každému, kto má chuť spoznať túto krajinu, odporúčam, aby neváhal a išiel,“ tvrdí 22-ročná študentka odboru ruský jazyk a kultúra v odbornej komunikácii na Filozofickej fakulte UCM v Trnave.
Záľubu v cestovaní Sylvia v sebe objavila už ako malé dieťa. „Škôlka, ktorú som navštevovala, organizovala pre staršie deti týždenný pobyt vo Vysokých Tatrách. Ja som toľko otravovala rodičov, až ich to prinútilo spýtať sa v škôlke, či by ma nemohli zobrať, aj napriek tomu, že výlet bol určený pre starších,“ spomína Sylvia. V škôlke súhlasili, no rodičia, samozrejme, dúfali, že ich malé dievčatko si to rozmyslí. „Čakali, že sa rozplačem, pretože nebudem chcieť byť tak dlho bez nich. No opak bol pravdou. O pár dní som celá vysmiata s malým kufríkom nastúpila s ostatnými deťmi do autobusu a tešila sa na týždeň v Tatrách. Myslím, že práve tento zážitok vzbudil vo mne veľkú vášeň pre cestovanie a objavovanie nových krajín a ich kultúry, histórie a ľudí,“ hovorí Sylvia.
Doteraz vraj vždy, keď sa vyberie niekam do zahraničia, celá rodina spomína na to odvážne malé dieťa, ktorému odvaha a chuť cestovať zostala až do dospelosti. „Vlastne počas celého detstva som mala šťastie, sa moja rodina snažila, aby sme s bratom spoznávali krásy Slovenska a tiež doteraz nepoznané zahraničie. Takže nám každý rok organizovali rôzne výlety, za čo im patrí moja veľká vďaka. Neskôr som začala študovať na ruskom Gymnáziu Alberta Einsteina v Bratislave, kde som mala niekoľkokrát možnosť cestovať do Ruska. Čím som bola staršia, tým viac som chcela objavovať nové krajiny, a to ma prinútilo vytvoriť si cestovateľský tím zostavený z mojich kamarátov, s ktorými sme toho precestovali naozaj veľa. Najbližšie nás čaká cesta do USA, kde chceme navštíviť najmä štát California,“ prezrádza Sylvia.
Ďalšie možnosti cestovania sa jej otvorili s príchodom na univerzitu. Cez program Erasmus + absolvovala 30-hodinovú cestu autobusom do mesta Daugavpils v Lotyšsku, kde pol roka študovala na miestnej univerzite. Okrem Lotyšska si našla čas aj na spoznanie blízkych krajín, a v rámci pobytu sa tak zoznámila s Litvou, Estónskom či Švédskom.
Sprievodkyňa v slovenskom pavilóne
Pozrime sa však do Kazachstanu, ktorý sa pre Sylviu stal na štyri mesiace novým domovom. „Možnosť ísť do tejto krajiny prišla vďaka pracovnej ponuke, ktorú som dostala z Ministerstva hospodárstva SR. Od 10. júna do 10. septembra minulého roka sa v hlavnom meste Kazachstanu – v Astane – konalo Expo 2017 na tému energia budúcnosti a Slovensko sem išlo prezentovať naše technologické výdobytky, krajinu ako takú, ale aj našu históriu, kultúru, umenie a vedu. Ja som pracovala v slovenskom pavilóne ako sprievodkyňa, vítala som našich návštevníkov a prednášala im o našich exponátoch. Mojou úlohou tiež bolo odpovedať na zaujímavé otázky o Slovensku,“ vysvetľuje Sylvia.
Aký bol jej prvý dojem po príchode do hlavného mesta Kazachstanu? „Mala som pocit, že Astana vyzerá ako Dubaj. Rovnaké stavby, umelo vybudované mesto na stepi. Sám kazašský prezident tvrdí, že Astana má mať podobnú architektúru ako Dubaj či niektoré európske mestá. Nájdete tam napríklad aj budovu, ktorá vyzerá presne ako zmenšený Louvre v Paríži,“ prezrádza Sylvia. Keďže pre ňu nie je problém cítiť sa ako doma kdekoľvek, veľmi rýchlo sa Astane prispôsobila a obľúbila si najmä jej obyvateľov. „Po predošlej skúsenosti s Lotyšmi, ktorí vás nemajú radi už len z dôvodu, že ste cudzinec, sa v Astane na mňa všetci usmievali a boli veľmi milí a priateľskí. Kazachovia by obetovali aj svoj život, len aby vám pomohli. Zároveň si však musíte zvyknúť, že títo úžasní ľudia sú tak trochu pomalší a nespoľahliví. Keď sme mali tú česť spolupracovať s nimi na akciách spojených so slovenským pavilónom a potrebovali sme niečo vybaviť, dostali sme typickú odpoveď: Zajtra všetko bude. A keď sme teda prišli na druhý deň, tak nás opäť čakala tá istá odpoveď. Takto to išlo, až kým sme všetci takmer nezošediveli,“ s úsmevom prezrádza Sylvia. Za nedostatok považuje aj to, že v Kazachstane nemajú tak dobre rozvinuté služby, napríklad v oblasti gastro. „Zatiaľ čo na Slovensku by ste už dávno po tridsiatich minútach čakania na obsluhu odišli, v Kazachstane je to úplne normálne a je povinnosťou návštevníka rýchlo si na to zvyknúť, pretože inak sa jednoducho nenajete.“
Ďaleko od civilizácie, v symbióze s prírodou
Okrem pracovných povinností mala Sylvia počas pobytu v Kazachstane čas aj na cestovanie, z čoho mala obrovskú radosť. „S ostatnými Slovákmi sme zobrali batohy a vydali sme sa na cestu za poznaním toho pravého Kazachstanu. A prečo pravého? Lebo až keď som vyšla za hranice hlavného mesta, zoznámila som sa s pravou tvárou tejto krajiny. Nádherná príroda s divokými koňmi, ľudia žijúci v jurtách a v úplnej symbióze s prírodou, ďaleko od civilizácie, k tomu zasnežené hory, obrovský kaňon, chudobné malé dedinky, v ktorých často nemali ani len pitnú vodu a na štrkových cestách prešlo auto raz za deň – to všetko je Kazachstan, čarovný, jedinečný a nezabudnuteľný. Táto krajina vo mne zanechala neopísateľné zážitky. A preto by som chcela odkázať každému, kto má chuť navštíviť ju, aby neváhal a išiel. Je samozrejmosťou spoznať hlavné mesto, ktoré dokážete prejsť za dva či tri dni, ale ja všetkým vrelo odporúčam vycestovať práve do bývalého hlavného mesta Almaty a odtiaľ spoznávať okolité dedinky a prírodu, ktorá skrýva to pravé čaro v podobe nádherných národných parkov, jazier a hôr. Práve táto časť cestovania ma nadchlanajviac,“ priznáva Sylvia. Dodáva, že každý, kto pocestuje do Kazachstanu, by mal využiť možnosť prenocovania v jurte alebo u domácich, pretože práve tak sa dá najlepšie priblížiť k miestnym ľuďom a ich kultúre. Okrem toho, že vďaka tomu človek zažije tie najkrajšie chvíle v Kazachstane, ešte si aj vychutná veľkú hostinu, ktorú mu domáci zaručene pripravia.
