Connect with us

Pobyt v Brazílii zmenil Marte pohľad na život…

Záhoráci vo svete

Pobyt v Brazílii zmenil Marte pohľad na život…

Pobyt v Brazílii zmenil Marte pohľad na život…

Navštíviť Brazíliu je určite snom nejedného cestovateľa. 24-ročnej Marte Hlavatej, študentke odboru anglický jazyk a kultúra v odbornej komunikácii na UCM v Trnave, sa do tejto krajiny podarilo zavítať vďaka organizácii AIESEC. A bolo to nezabudnuteľných šesť týždňov.

„V študentskej organizácii AIESEC som pôsobila štyri roky popri štúdiu ako dobrovoľníčka. A ako dobrovoľníčka som na neplatenú stáž išla aj do Brazílie. Išla som tam úplne sama, nikoho som nepoznala, ani len žiadneho Slováka či Slovenku,“ priznáva Marta. V Brazílii bolo jej úlohou vyučovanie angličtiny a slovenskej kultúry v neziskovej organizácii v meste Recife. Pracovala s rôznymi vekovými kategóriami študentov, od šesť do osemnásť rokov. Kým však mohla vycestovať, musela absolvovať proces výberu dobrovoľnej stáže. Prešla si dobrovoľnícke projekty vo viac ako 120 krajinách sveta, no v podstate už mala od začiatku jasno. „Pre Brazíliu som sa rozhodla sama. Vždy som chcela vidieť Latinskú Ameriku a život v nej. Okrem Brazílie ma zaujali aj projekty v Kolumbii a Argentíne, nakoniec som sa ale rozhodla práve pre Brazíliu, najmä pre zaujímavý popis projektu,“ vysvetľuje Marta. Po výbere krajiny nasledoval skype pohovor, ktorého cieľom bolo predviesť svoje schopnosti a znalosti v angličtine. „AIESEC mi pomáhal počas procesu registrácie a výberu projektov, pri vybavovaní poistenia, a taktiež zorganizoval prípravný seminár pre všetkých odchádzajúcich dobrovoľníkov, kde nás pripravili na možný kultúrny šok. Dobrovoľníctvo v zahraničí bola pre mňa jedinečná príležitosť opustiť svoju komfortnú zónu a zažiť neskutočné výzvy. Veľmi veľa so sa naučila nielen o sebe, ale aj o inej kultúre a inom spôsobe života,“ priznáva Marta.

Na začiatku jej nebolo všetko jedno

Neskrýva, že začiatky boli veľmi ťažké. „Ako som prišla do Recife a ukázali mi štvrť, kde som mala bývať 6 týždňov, nebolo mi všetko jedno. Štvrť bola chudobná, špinavá a nie veľmi bezpečná. Dom bol veľmi jednoduchý, mal jednoduché vybavenie, a vôbec nevyzeral podľa európskych štandardov,“ hovorí Marta. A uvádza aj príklady: na dome neboli žiadne okná a dvere, iba mreže. Medzi izbami neboli dvere a oblečenie si bolo treba prať v rukách. „Neskôr som sa dozvedela, že takto tam žije približne 70 % ľudí. Ďalej ma upozornili, nech ani neskúšam piť vodu z vodovodného kohútika, pretože nie je pitná,“ dodáva Marta. Z domu do práce ráno cestovala približne dve hodiny: „Tie zápchy boli neskutočné a cestovné poriadky tam neexistujú. Aj google-mapa vám ukáže, že autobus môže prísť medzi 16.00 až 16.30. Buď máte šťastie, alebo nie.“ S týmto podľa Marty súvisí aj typické správanie Brazílčanov. Musela si jednoducho zvyknúť na to, že nikto nikdy nikde nepríde včas a nič nie je nikdy vybavené načas. Keď ktosi povie, že to bude o päť minút, pokojne to môže znamenať o 20 minút, a stretnutie o 9. hodine môže pokojne znamenať aj o 10.30. „Toto bol pre mňa asi ten najväčší kultúrny šok, na ktorý som si zvykala najdlhšie,“ priznáva Marta. Ak však chcela prežiť a nezblázniť sa, musela sa s ľuďmi i s kultúrou zžiť. „Pre mňa sa stala Brazília krajinou veľkých kontrastov. Na jeden strane bezdomovci všade okolo, špinavé ulice plné odpadkov a túlavých psov. Na druhej strane, najkrajšie pláže, aké som kedy videla.,“ prezrádza. A tých kontrastov bolo viac. „Všade okolo samá kriminalita – všetci nás upozorňovali, aby sme po zotmení nechodili pešo po uliciach, pretože nás veľmi ľahko môžu okradnúť. A pritom milších a otvorenejších ľudí som ešte nestretla. Všetci ochotní pomôcť, bez toho, aby mali nejaký profit. Doslova vás prijali ako súčasť svojej rodiny,“ konštatuje Marta.

Odhodlanie učiť sa nové veci

Dobrovoľnícky projekt, na ktorom sa Marta Hlavatá zúčastnila, začal 4. septembra. Ona sa však rozhodla prísť do Brazílie o dva týždne skôr a trocha pocestovať. „20. augusta som priletela do Ria de Janeiro, kde som strávila štyri dni. Ďalej som pokračovala do hlavného mesta Brasília a potom som strávila posledných 5 dní cestovania v Salvadore. Toto všetko som absolvovala sama, aj napriek tomu, že ma všetci upozorňovali, aké to môže byť nebezpečné,“ prezrádza Marta. V samotnej neziskovej organizácii pracovala tri dni do týždňa od 9. do 16. hodiny. „Tam som mala hodiny anglického jazyka a popritom som im ukazovala našu kultúru, zvyky. No a aj som ich učila čo – to po slovensky. Každý tento deň bol plný výziev, keďže tam nikto, ani učitelia, nerozprávali po anglicky, a pre mňa bola portugalčina tiež veľkou neznámou. Avšak deti boli veľmi zvedavé, veľa sa pýtali a Slovensko sa im veľmi páčilo. S takou vďakou a odhodlaním učiť sa nové veci, som sa ešte nestretla,“ zdôrazňuje Marta.  Veľa času jej zostalo aj na cestovanie a spoznávanie kultúry. Takmer každý víkend mala niečo naplánované. „Buď sme s mojou partou stážistov cestovali po okolitých mestách a pamiatkach, alebo sme mali naplánované výlety s mojou hosťovskou rodinou, väčšinou na tie krásne pláže, ktoré v meste boli,“ dodáva Marta.

Najväčší dojem zanechali ľudia

Na otázku, čo v mladej študentke zanechalo z pobytu najsilnejšie dojmy, odpovedá jednoznačne: ľudia. „V prvom rade to bola moja hosťovská rodina, kde som bývala šesť týždňov. Mali jednoduchý dom, bola to chudobná rodina. Avšak, čím menej mali, tým viac by mi dali. Moja hosťovská mama ma brala ako svoju druhú dcéru. Neustále nám vyvárala typické brazílske jedlá, brala nás na výlety, ukazovala nám pamiatky a ešte oveľa viac. Stále sa pýtala na moju rodinu, kde bývam, na Slovensko a na našu kultúru. Aj v súčasnosti sme v kontakte, a verím, že to tak zostane veľmi dlho,“ hovorí Marta.  Podobne silné dojmy v nej zanechala aj parta stážistov z celého sveta, s ktorými prechádzala cez rovnakú skúsenosť. „Chalani z Nemecka, Kolumbie, dievčatá z Poľska, Nemecka, Mexika a Panamy, sa stali mojimi najlepšími priateľmi. Bola som síce v Brazílii, ale veľmi veľa som sa naučila práve aj o týchto krajinách. Verím, že v budúcnosti ich navštívim, práve vďaka týmto silným priateľstvám, ktoré som za tie dva mesiace nadviazala. Myslela som si, že začiatky v cudzej krajine budú pre mňa najťažšie, ale rozlúčiť sa s týmito ľuďmi bolo oveľa ťažšie,“ dodáva Marta.  Šikovná vysokoškoláčka priznáva, že dvojmesačný pobyt v Brazílii úplne zmenil jej pohľad na život a veci okolo seba. „Hneď za prvý týždeň som sa naučila, že život v Brazílii a v Európe, resp. na Slovensku, sa nedá ani len porovnávať. Pred príchodom som si myslela, aká som otvorená novým veciam, a že ma nič nemôže prekvapiť. Opak bol pravdou. Uvedomila som si, že celý môj život som žila vo svojej bubline, a ani zďaleka neviem, ako ľudia žijú a akými odlišnými problémami si prechádzajú na opačnom konci sveta. Bol to pre mňa neuveriteľný kultúrny šok, ale na druhej strane, tento šok ma naučil vážiť si ľudí a veci, ktoré som predtým brala ako samozrejmosť,“ zdôrazňuje Marta. V súčasnosti plánuje končiť posledný ročník štúdia na univerzite a potom si nájsť prácu na polovičný úväzok v startup-e.  „Môj plán po škole je určite ešte aspoň raz žiť v krajine mimo Európy a ďalej spoznávať nové kultúry a miesta,“ zdôrazňuje Marta.

 

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Záhoráci vo svete

To Top