Connect with us

O Švédsku začal snívať vďaka Matsovi Sundinovi

Záhoráci vo svete

O Švédsku začal snívať vďaka Matsovi Sundinovi

O Švédsku začal snívať vďaka Matsovi Sundinovi

Mnoho mladých ľudí dnes využíva možnosť vycestovať v rámci štúdia do zahraničia. Takúto skúsenosť ponúka napríklad program Erasmus plus, ktorý využil aj Seničan Miroslav Vereš. Vlani začiatkom roka vymenil Brno, v ktorom študuje, za Švédsko.  

Miro má 25 rokov a práve dokončuje posledný ročník magisterského štúdia v odbore Kartografia a geoinformatika. Popritom pracuje v Bratislave pre americkú spoločnosť IBM ako IT špecialista. Myšlienka prihlásiť sa na Erasmus+ prišla cestou na skúšku, keď na univerzitnej nástenke zbadal oznam o otváraní druhého kola pre zahraničné pobyty. „Očami som prebehol, ktoré krajiny sú v ponuke, a keď som zbadal Švédsko, neváhal som,“ spomína. Hoci na vybavenie administratívnych záležitostí zostávalo len desať dní, Miro všetko stihol, a úspešne absolvoval výberové konanie aj jazykový test. Pred samotným vycestovaním mal ešte semester k dobru, tak sa zapísal na kurz švédčiny a „driloval sa“ nový jazyk. Prečo si vlastne šikovný študent vybral práve Švédsko? Táto otázka má trochu netradičnú odpoveď. „Už ako malý chlapec, keď som začal hrať hokej, mi do oka padol hráč menom Mats Sundin. Tento hokejista sa stal prvým Európanom, ktorý bol draftovaný ako číslo jeden do NHL, a neuveríte, bol to Švéd. Vtedy som si povedal, že chcem byť ako on, hrať ako on, a jedného dňa žiť tam, kde on. Bolo to niečo ako splnenie si detského sna, aj keď nie z pohľadu hokejového, ale študijného,“ prezrádza Miro. Svoje, samozrejme, zohralo aj to, že Švédsko je všeobecne vnímané ako krajina s vysokou životnou úrovňou, nádhernou krajinou a veľmi kvalitným vzdelávacím systémom, čo boli pre Mira kľúčové faktory.

Príchod plný prekvapení

Do cieľovej krajiny Miro cestoval autobusom priamo z Brna. Cesta trvala neuveriteľných 24 hodín, no výsledok stál za to. „Pri prejazde z Dánska do Švédska sme prechádzali cez najdlhší a asi aj najkrajší most na svete –  Öresund. Tento most má dokonca podmorský úsek, to bolo niečo fantastické. Keď sa človek zamyslí nad tým, že to dokázali postaviť za štyri roky, pričom jeho dĺžka je 16 kilometrov a ešte vedie ponad more, znie to až neuveriteľne. My nemáme doma diaľnicu ani po dvadsiatich rokoch od rozpadu Československa,“ konštatuje Miro. Po príchode do krajiny ho potešil najmä vzhľad a čistota miest, cez ktoré prechádzal. Napriek tomu, že bola zima, mestá boli pekne upravené, udržiavané, a išla z nich pozitívna energia. „Bolo vidieť, že Švédi si na všetkom dajú záležať, a majú blízky vzťah k okolitej krajine,“ dodáva. Hneď ako dorazil do hlavného mesta Štokholm, pochopil, prečo ho prezývajú „Benátky severu“. „Mesto sa rozprestiera na vyše dvoch desiatkach ostrovov, ktoré sú poprepájané desiatkami mostov. Sú tam krásne a umne povytvárané kanály na prepravu výletnými loďami. To človek jednoducho musí vidieť a zažiť! Na nejaké bližšie zoznamovanie sa s mestom som však nemal čas, pretože som utekal na vlak smer Borlänge, kde sa moje erazmácke dobrodružstvo malo oficiálne začať,“ vysvetľuje Miro..

Cenia si vlastný názor   

Sympatický Seničan išiel do Švédska predovšetkým študovať, a vďaka tomu spoznal iný systém vysokoškolského štúdia, než sme zvyknutí na Slovensku či v ČR. „U nás sa vo všeobecnosti učíme všetko jednorazovo až pred samotnou skúškou. Vo Švédsku je ale dôraz kladený na to, aby sa študenti nenútenou formou učili pravidelne, a hlavne – aby ich to bavilo. V predmetoch nie sú obsiahnuté nudné a zbytočné informácie, ale len to, čo sa vyžaduje na skúške. U nás to niekedy profesori naťahujú na celý semester a pridávajú do predmetov úplne zbytočné informácie, neraz aj neaktuálne, a ešte to vyžadujú vedieť od slova do slova. Toto bol veľký rozdiel, ktorý som tam pociťoval. A musím ešte podotknúť, že švédski profesori si nesmierne cenili vlastný názor študenta na danú problematiku. Toto naopak naši profesori veľmi nepreferujú, pretože to často pociťujú ako spochybňovanie ich schopností a vedomostí,“ hovorí Miro. Zaujímavosťou je, že na písomnú skúšku má vo Švédsku študent 5 – 6 pokusov a vymedzený čas je až 6 hodín. „Na každom termíne skúšky sa môžu stretnúť študenti akéhokoľvek odboru a je doslova nemožné tam odpisovať alebo akokoľvek podvádzať. V dozore je asi 5 ľudí a tí sledujú každý váš pohyb,“ prezrádza s úsmevom. Asi najviac mu dal zabrať predmet  Produkty a zdroje pre turizmus. Za štyri týždne totiž musel v rámci troch povinných seminárov prečítať vyše sto strán odborných textov. „Všetko bolo hodnotené. Okrem toho sme hneď na začiatku dostali zadanie pre seminárnu prácu vo dvojici, ktorá bola vlastne ukončením predmetu. Práca mala rozsah 20 strán a následne sme ju museli počas pätnástich minút všetkým odprezentovať a odpovedať na otázky.“ Hoci bol predmet náročný, Mirovi aj veľa dal. Na prednášky mali vždy pozvaného nejakého švédskeho odborníka, , ktorý prišiel porozprávať, ako biznis v cestovnom ruchu funguje, aký je jeho koncept podnikania, aké sú najnovšie trendy v odbore a podobné zaujímavosti priamo z praxe.

Gastronómia, mestá aj múzeá  

Hoci voľného času Miro nemal až toľko, koľko by chcel, možnosti spoznávať švédsku kultúru a krajinu využil. „Veľkú noc tam oslavujú úplne odlišne. Žiadne šibanie a oblievanie dievčat – tam je dokonca akékoľvek násilie na ženách trestané, takže som sa nemohol podeliť ani o naše slovenské tradície. Ochutnal som však niektoré ich tradičné jedlá, medzi ktoré patria celosvetovo známe švédske Köttbullar, čiže mäsové guľky s brusnicovou omáčkou, a tzv. Pyttipanna, čo je na kocky nakrájaná zmes zemiakov, cibule (alebo inej zeleniny) a mäsa, podávaná s vyprážaným vajíčkom a nakladanou repou a uhorkou. K tomu je špeciálna hnedá omáčka, ktorá je skutočne fantastická,“ prezrádza Miro. V rámci ochutnávky nevynechal ani tradičné sladké Kanelbulle, teda škoricové „slimáky“, či vianočné dobroty ako Saffransbullar and pepparkakor, čo sú šafránové buchty a perníčky. „Severská kuchyňa má niečo do seba, ale na našu sa určite nechytá!,“ presvedčivo tvrdí Miro. Čo sa týka krajiny, Dalarnaregión precestoval takmer celý a navštívil tam mnohé nádherné miesta, ako Avesta, Falun, Säter, Rättvik, Mora či Torsång. „Krásne boli tiež mestá Malmö, Uppsala,Norrköping, Jönköping a dvakrát som sa zastavil v Štokholme, kde mi prvý raz robil sprievodcu Seničan Michal Konečný, ktorý tam pracoval ako geodet. Prebehli sme aj ostrov Djurgårdena, navštívili Nordiskamuseet a ABBA múzeum. Na ostrove Gamla Stan sme si pozreli mestskú radnicu Stadshus, Nobelove múzeum, Kráľovský palác i budovu Národného divadla,“ vyratúva Miro. Počas pobytu zavítal aj do malej reštaurácie Lilla Parkkaffet, ktorú už takmer 20 rokov vlastní jeden Seničan. U neho ochutnal tradičné švédske jedlá a k tomu si dal kvalitné slovenské pivo. Pri druhej návšteve Štokholmu neobišiel jedno z najkrajších úzeí na svete – Vasamuseet, kde sa nachádza jediná zachovaná loď zo 17. storočia na svete. Zdobia ju stovky vyrezávaných sôch a až 95% jej častí je pôvodných. „Múzeum malo šesť poschodí a strávili sme v ňom asi štyri hodiny. To bola jednoducho nádhera. Všetky tie miesta však boli niečím výnimočné a dojmy z toho sa len ťažko popisujú,“ dodáva Miro.

Celkom iná mentalita

Švédi na Mira pôsobili plachým dojmom. Boli tichí a uzavretí, s cudzincami kontakt nevyhľadávali. Keď však niekto potreboval poradiť či pomôcť, boli skutočne milí a priateľskí. „Všetci vedia perfektne po anglicky, takže nemali problém sa s nami o čomkoľvek rozprávať. Ak ste sa však s danou osobou stretli druhý raz, sama od seba sa neprihovorila,“ prezrádza čosi zo švédskej mentality. Na rozdiel od Slovákov, Švédi sú stále pozitívne naladení. „Sú skromní, tolerantní, nikam sa neponáhľajú, žijú zdravo a voľný čas trávia aktívne v prírode – turistikou, lyžovaním, na bežkách a podobne. Treba si však uvedomiť, že ich platy sú 4 či 5-krát vyššie, ako tie slovenské, takže si môžu všetko dovoliť a nemajú ani čas niekomu niečo závidieť. Je to skrátka celkom iný svet,“ zdôrazňuje Miro. Príjemným prekvapením preňho bolo, že v obchodoch možno nájsť v podstate len švédske produkty, medzinárodných – lacnejších a nekvalitnejších – bolo iba minimum. „Švédi si naozaj na kvalitu potrpia a nad nejakým nemeckým či nedajbože poľským produktom ohrnú nos. Čo sa týka cien potravín, tie boli dosť vysoké, hlavne u mäsa, a o čosi drahšia ako u nás bola aj zelenina a ovocie,“ prezrádza Miro. Samotnou kapitolou je alkohol – ten si možno kúpiť len vo špecializovanom obchode Systembolaget, aj to iba cez týždeň, pretože vo Švédsku sa cez víkend nikde nepracuje, otvorené sú maximálne potraviny, aj to iba v sobotu doobeda. „Doprava je tiež v porovnaní so Slovenskom na úplne inom leveli. Všetky cesty sú v zime krásne odhrnuté, nikde žiadna jama alebo kráter. Dopravné zápchy žiadne, všetko je riešené cez dvojpruhové kruhové objazdy. Pre chodcov sú vybudované podchody. A ak sa aj na nejaký priechod dostanete, vodiči sú mimoriadne ohľaduplní a zastavujú vám, len čo vás zbadajú,“ hovorí Miro. Na základe svojich skúseností dodáva, že Švédsko je jednoducho úžasná moderná krajina, kde sa ľudia pokroku neboja a bez veľkých rečí ho dokážu pretaviť do podoby, ktorá predstavuje skvalitnenie ich života. Pobyt vo Švédsku Miro považuje za perfektnú skúsenosť. „Spoznal som veľa skvelých ľudí, zdokonalil sa v angličtine aj švédčine, precestoval trochu krajinu a hlavne sa naučil samostatnosti a zrelej zodpovednosti. Každému študentovi takýto pobyt vrelo odporúčam,“ zdôrazňuje. A aké má plány do budúcnosti? Odpoveď možno ani neprekvapí: „Prioritou je odovzdať diplomovú prác a ukončiť magisterské štúdium, v práci nadobudnúť dostatok cenných skúseností a potom sa presťahovať do Švédska. Krajinu som si už oťukol a vďaka tomu viem, ako tam veci fungujú a čo potrebujem na to, aby som tam mohol žiť,“ dodáva s úsmevom.

 

 

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Záhoráci vo svete

To Top