Connect with us

Bicykel po dedovi Zuzke pričaroval aj priateľa

Rozhovor

Bicykel po dedovi Zuzke pričaroval aj priateľa

Bicykel po dedovi Zuzke pričaroval aj priateľa

Môžete ho síce stretnúť hlavne v bratislavských uličkách, no je to Záhorák ako repa. Vyblýskaný, s originálnym dizajnom, púta pozornosť každého milovníka dvojkolesových tátošov. Reč je o bicykli – starom veteráne, ktorý však vďaka nevšednej renovácii získal nový atraktívny vzhľad. Jeho majiteľkou je Zuzana Barnáková. O svojom bicykli hovorí ako o poklade, je totiž dedičstvom a spomienkou na dedka zo Záhoria.

Zuzka vyrastala v Trnave a v súčasnosti žije v hlavnom meste. Študovala rozvoj vidieckej krajiny a vidieckeho cestovného ruchu na SPU a keďže okrem milovníčky koní je aj nadšenkyňou vína, po skončení prvej unierzity sa rozhodla študovať ešte v Lednici na Morave vinárstvo a vinohradníctvo. „Profesne sa venujem obchodu s korkovými uzávermi pre vinárov. To, čo ma robí šťastnou, je kúsok – a ideálne kusisko – prírody, pohľad do peknej krajiny pri pohári zaujímavého vína a spoznávanie regiónu, ľudí a seba,“ prezradila Zuzka. Napriek tomu, že nie je Záhoráčka, k regiónu má nesmierne blízko. „Zo Záhoria pochádza moja babka, konkrétne z Malaciek. Babka bola vždy tá, ktorá držala celú rodinu pokope. Teraz prevzala túto rolu moja mama. Momentálne moji rodičia rekonštruujú dom, v ktorom babka bývala. Bude to veľmi pekné miesto na rodinné stretnutia,“ teší sa Zuzka. Okrem rodiny vraj na Záhorí nachádza prakticky všetko, čo má rada. V pivnici babkinho domu realizuje svoje bláznivé vinárske pokusy, neďaleko Malaciek sa zasa túla lesmi Záhoria v sedle svojho koníka. „Milujem tú špecifickú sladkú vôňu tunajších lesov, ktoré sa striedajú so slnkom zaliatymi lúkami plnými vysokých tráv, aj iskričky svetla odrážajúce sa od kryštálikov piesku na zemi. To nikde inde nenájdete, iba na Záhorí,“ tvrdí Zuzka.

Veci s dušou, ktoré dýchajú históriou

Aj keď má len 26 rokov, Zuzka miluje veci, ktoré dýchajú históriou, majú dušu, nesú v sebe nejaký odkaz alebo sú prínosné pre komunitu. Hovorí, že potrebu obklopovať sa takýmito predmetmi pociťuje obzvlášť v dnešnej dobe, kedy ľudia kupujú, konzumujú a vyhadzujú, neraz bezhlavo. „Najviac som hrdá na drevenú šperkovcnicu po babke a rôzne jej staré kuchynské potreby, ktoré teraz nemajú adekvátnu náhradu. A, samozrejme, na tátoša – tak hovoríme bicyklu po dedovi. Je veľký, ťažký a hlavne na rovinke v rýchlosti neprekonateľný,“ prezrádza Zuzka. Kedysi na ňom jazdila aj jej mama. Vozila na ňom svoje deti – Zuzka sedávala v červenej koženkovej detskej sedačke s nohami na výklopných hliníkových stojančekoch na prednej tyči bicykla, brat býval na zadnom nosiči a nohy sa mu hojdali  pri zadnom kolese. „Ako sme vyrástli, na tátošovi sa jazdilo len málo. Stál v šope a čakal. Čakal, kým dozrejem, a práve takéto veci mi začnú byť vzácne,“ prezrádza Zuzka.

Keď sa mladá Trnavčanka rozhodla nechať bicykel zrenovovať, jasnú predstavu o jeho vzhľade nemala. „Deda si z detstva takmer nepamätám, ale počula som o ňom samé dobré veci. Musel to byť skvelý človek. Preto jediné, čo som mala k dispozícii pred renováciou bol ten úžasný pocit, ktorý mi prináša jazda na ňom, vietor vo vlasoch, úcta k dedovi a láska k Záhoriu,“ zdôrazňuje  Zuzka.

Habánsky motív na záhorácke chodníčky

Na zrealizovanie svojho sna potrebovala firmu, ktorá by ju usmernila a dala jej túžbe jasné kontúry. „Dizajn formovali rôzne stretnutia. Nie som technicky zdatná, preto som hľadala niekoho spoľahlivého, kto zabezpečí technickú časť. Na chalanov z firmy Pecobikes som dostala skvelé referencie, takže realizátor bol jasný,“ hovorí Zuzka. Od začiatku bolo zrejmé, že tátoš má byť zhmotnením jej romantických predstáv, a zároveň musí nová podoba bicykla stvárňovať jeho pôvodné poslanie – brázdenie záhoráckych chodníčkov. „Hľadala som preto typickú črtu dolného Záhoria. A našla somu v Habánskom dome vo Veľkých Levároch v tradičných ľudových motívoch,“ prezrádza Zuzka. Postupne sa jej mozaika v hlave začala skladať. Realizátorku maľby našla vďaka Miestnej akčnej skupine Podhoran, ktorá okrem iného zachováva tradície Záhoria a združuje šikovných miestnych ľudí. „Tu som objavila Lydku Kiripolskú, ktorá je expertka na habánsku maľbu. Je to osôbka s mimoriadnym umeleckým citom, takže som sa na ňu mohla plne spoľahnúť. A výsledok hovorí sám za seba,“ s úsmevom prezrádza Zuzka. Z technických komponentov sa snažila na bicykli zachovať čo sa dalo, takže rám, pedále, zubové koliesko, zadný náboj a dokonca aj nosič sú pôvodné. Ostatné časti bolo treba vymeniť. „Tu boli chalani z Pecobikes veľmi nápomocní. Dizajn nechali na mňa a o technickú stránku sa postarali oni,“ dodáva sympatická Trnavčanka.

Bicykel jej pričaroval aj priateľa

Spolupráca sa firmou Pecobikes ukázala, že keď sa spojí predstava klienta s realizačnou schopnosťou odborníkov, vznikne doslova skvostný kúsok. Pre Zuzku sa starý bicykel po dedovi, oblečený do nových šiat, stal verným spoločníkom na objavných cestách.  „Je to miláčik, parkujem ho priamo v obývačke. Je ideálny na presun po meste – kaviarne, jazyková škola, jóga, nákupy či „venčenie“ psíka na priľahlých poľných cestách. Na mojich tradičných trasách ma podľa tohto bicykla ľudia spoznávajú a zdravia. Už mám vyskúšané, že keď idem na inom bicykli, nespoznávajú ma,“ priznáva Zuzka. A s tajomnou iskrou v očiach dodáva: „Pri prvej cyklojazde v Bratislave, kde som tátoša prevetrala, som sa spoznala aj so svojim priateľom. Babka s dedom vedeli, prečo nám ten bicykel zanechávajú. Je jednoducho výnimočný!“

 

 

 

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Rozhovor

To Top