Connect with us

Šperk sa dá nosiť aj na vyťahanom tričku…

Rozhovor

Šperk sa dá nosiť aj na vyťahanom tričku…

Šperk sa dá nosiť aj na vyťahanom tričku…

Umelecká šperkárka Jana Machatová:

Šperk sa dá nosiť aj na vyťahanom tričku…

Jana Machatová žije v Stupave a spolu s manželom sa venuje výrobe šperkov. Tvrdí, že autorský šperk je umenie, ktoré sa dá nosiť, no nemal by byť považovaný len za nejaký doplnok či ozdobu. Šperk je totiž aj komunikačným nástrojom, prostredníctvom ktorého môžeme okrem svojho vkusu vyjadriť aj svoj názov. Šperky Jany Machatovej v sebe nesú obsah, posolstvo, myšlienku. Do šperku zakomponovala napríklad aj spartakiádu, bozkávajúcich sa politikov a  svoj tehotenský test.   

Ako ste sa dostali k výrobe šperkov?

Tak ako veľa detí, aj ja som rada kreslila, navštevovala som výtvarný krúžok na ĽŠU. Ale nebola som nejako veľmi vyhradená na šperky, šepciálne o výtvarnom šperku som nemala ani hmlistú predstavu. Moji rodičia ma usmernili na strednú výtvarnú šolu, hlásila som sa na SUPŠ do Kremnice na zlatníctvo. Prijali ma, ale bez prípravy to nebolo. Venovala sa mi sochárka Slávka Šicková, navštevovala som ateliér manželom Šickovcov a ich svet ma očaril. Veľmi sa mi zapáčil pojem „umelec v slobodnom povolaní“, ale obávam sa že som si ho značne zromantizovala. Najčarovnejšie sa mi zdalo to slovíčko „slobodný“, v tom čase to bol magický pojem. Po „šupke“ som sa na druhý pokus dostala na Vysokú školu výtvarných umen, kde v tom porevolučnom období práve založili oddelenie šperku. Tu som študovala pod vedením Antona Cepku a štúdium som dokončila s Karolom Weisslechnerom. Bolo to skvelé obdobie, bolo nás málo, v každom ročníku boli dvaja – traja študenti. Hranice boli otvorené, veľa sme cestovali, zúčastňovali sme sa na rôznych workshopoch a sympóziách.

Patrí šperkárske remeslo k tým, o ktorých by sa dalo povedať, že im „ruže kvitnú“? Je o originálne ručne vyrobené šperky na malom slovenskom trhu záujem?

Autorský šperk je dosť špeciálna komodita. Veľa ľudí ani netuší, čo si má pod týmto pojmom predstaviť. U nás nie je silná tradícia ani v zbieraní a nákupe populárnejšieho umenia, ako je maľba či socha. Nikdy som neočakávala, že sa z autorského šperku bude dať ľahko žiť Toto vedomie mi ale poskytuje určitú voľnosť pri tvorbe a nemusím, či nechcem nadbiehať vkusu zákazníkov. Ale napriek tomu, cítim, že doba sa mení, ľudia oceňujú originalitu, je stále viac a viac ľudí, ktorí sa o šperk, či celkovo o umenie, zaujímajú.

Vaše šperky sú skutočne originálne – okrem estetickej hodnoty majú v sebe aj obsah, myšlienku. Čo všetko do nich vkladáte?

Šperk je pre mňa prostriedkom na vyjadrenie mojich pocitov, myšlienok, úvah. Dlhodobo pracujem so spomienkami. V kolekcii „Obrázky z rodinného albumu“ som čerpala z fotografií. Fascinovalo ma, ako sú zdokumentované rodinné udalosti, v každom albume možno nájsť podobné motívy a veľakrát si už nepamätáme ani mená tých, ktorí sú na obrázku. Preto som v šperkoch tváre a telá vynechávala, alebo ich zbavovala detailov, unifikovala. V ďalšej kolekcii som čerpala zo starých pohľadníc, ktoré som používala, aj zneužívala na vyjadrenie vlastných myšlienok. Po týchto viac-menej sentimentálnych témach som sa opäť zamerala na vlastné detstvo z pohľadu spoločenského a sociálneho. Považujem za dôležité zobrazovať spomienky nielen ako sentimentálnu hodnotu, ale poukázať aj na veci, na ktoré možno nespomíname až tak radi, alebo naše pocity sú pri nich rozporuplné. Preto som sa zamerala na motívy bozkávajúcich sa politikov, pionierov, spartakiády či život v panelákoch.

Inšpiráciou sú teda pre vás nielen reálne a všedné súčasti života, ale aj objekty či udalosti, ktoré by v šperkoch hľadal len málokto…

Nápady neprichádzajú samy od seba. Predstava múzy, ktorá príde a kopne ma, keď ležím na pláži, je mylná. Áno, nápad môže prísť aj nečakane, ale predchádza mu kontinuálna práca a tvorba. Inšpiruje ma svet, ktorý ma obklopuje, život, ktorý žijem, tiež literatúra, film, divadlo a iné druhy umenia. Na moje práce reagujú ľudia rôzne. Tému socializmu som začala spracovávať aj preto, lebo mi veľmi prekáža spomienkový optimizmus. Zároveň som sa obávala, aby moje práce neboli prijaté práve opačne, ako som chcela. Ale dúfam, že to tak nie je. Tejto kolekcii som dala názov „Where are youfrom?“, lebo moje práce majú byť práve odpoveďou na túto otázku. Zároveň sú aj mojim vyrovnávaním sa s minulosťou a participovaním v schizofrenickom systéme, ktorého som bola súčasťou.

S akými materiálmi pracujete a ktoré máte najradšej? 

Najradšej pracujem so striebrom a dopĺňam ho inými materiálmi, používam klasické zlatnícke techniky. Výber materiálu by mal byť odôvodnený a mal by podporovať myšlienku, ktorú chcem vyjadriť.

Ovplyvnil vaše umelecké vyjadrenie nejakým spôsobom váš manžel a deti?

Samozrejme. Počas školy som sa venovala téme lásky a vzťahov. Potom prišli na rad témy tehotenstva, materstva, rodostromu. S deťmi prežívam ich detstvo a spomínam na to moje vlastné. Môj manžel je tiež výtvarník a venuje sa šperku, takže konfrontácie, rady a vzájomné ovplyvňovanie sa sú nevyhnutné.

Kam by sa mala ďalej uberať vaša tvorba? Máte nejaký sen, ktorý sa týka vašej práce?

Kam sa budem uberať ďalej, to neviem. Tvorba je ustavičné hľadanie. A čo sa týka šperku ako takého, bola by som rada, ak by sa ľuďom vrátila istá noblesa. Aby si ženy spomenuli na to, že keď idú do divadla na premiéru, je to príležitosť pekne sa obliecť a pripnúť si šperk, trebárs aj brošňu po babičke. Autorského šperku sa netreba báť, u nás je veľa dobrých tvorcov a šperk sa dá nosiť aj v bežný deň na vyťahanom tričku.

 

 

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Rozhovor

To Top