Connect with us

Lokalita Sedlička vydala vzácne nálezy

TOP

Lokalita Sedlička vydala vzácne nálezy

Lokalita Sedlička vydala vzácne nálezy

SENICA (mk) – V Senici sa archeológom vlani mimoriadne darilo – v lokalite Sedlička objavili pohrebisko z doby bronzovej. Stalo sa tak v rámci predstihového výskumu pri obchodnom dome Kaufland, kde má vyrásť nový hotel. O unikátnom náleze porozprával v stredu 8. februára na podujatí Stretnutie s históriou senický archeológ Pavel Jelínek.

Cyklus prednášok s názvom Stretnutie s históriou organizuje Záhorské osvetové stredisko spolu s Klubom priateľov histórie v Senici už tretí rok. V predchádzajúcich častiach pripravili témy ako Senica na starých pohľadniciach, Najstaršia história mesta či Historický hostinec. Prvé tohtoročné stretnutie bolo venované výsledkom archeologického výskumu v lokalite Sedička, ktoré tím odborníkov z Archeologického múzea SNM v Bratislave pod vedením Zdeňka Farkaša mimoriadne potešili. Súčasťou podujatia bolo aj premietnutie dokumentárneho filmu Stanislava Mancu „Doba bronzová“. „Nálezisko pri Kauflande je skutočne významné, pretože sme tu objavili pohrebisko s hrobmi, ktoré neboli vykradnuté. Je to fenomén, keďže až 60 percent hrobov z doby bronzovej býva vyrabovaných,“ uviedol P. Jelínek. Lokalita Sedlička je podľa jeho slov archeologicky veľmi cenná lokalita – nachádza sa na vyvýšenine a ľudia sa tu usídľovali už pred tisícročiami, pretože odtiaľ mali kontrolu nad brodom cez potok Teplica. Na pohrebisku boli nájdené mužské, ženské aj detské hroby, pričom viaceré z nich boli bohato vybavené zbraňami, nástrojmi bežnej potreby i šperkami, čo poukazuje na to, že sú v nich pochovaní príslušníci vážených a bohatých rodín. „Zaznamenali sme aj niekoľko výnimočných javov v pohrebnom ríte, ktoré budú teraz predmetom ďalšieho, najmä antropologického skúmania. Samotný archeologický výskum v lokalite ešte nie je ukončený, naďalej spolupracujeme so stavebníkom,“ prezradil P. Jelínek. Dodal, že v Senici sa nachádza asi 150 lokalít s archeologickým potenciálom, pričom výskumov sa na tomto území robí stále pomerne málo.

 

Čo prezradilo pohrebisko

Hroby patria k únětickej kultúre, ktorá sa zaraďuje k vrcholným kultúram európskej staršej doby bronzovej. U nás ju datujeme medzi roky 1900 – 1700 pred n. l. Zaujímavosťou je, že tu prekryla staršiu nitriansku kultúru, pravdepodobne však nešlo o expanziu zo západu a vyhladenie predchádzajúceho obyvateľstva, ale o splynutie kultúr.

Zatiaľ čo hmotné nálezy patria únětickej kultúre, zaobchádzanie s telami v hroboch dodržiava naďalej pohrebný rítus nitrianskej kultúry. Mŕtvi sú ukladaní rozdielne – muži na pravom boku, ženy na ľavom. V moravskej a českej únětickej kultúry ukladali všetkých bez rozdielu na pravý bok.

Mŕtvych vybavovali do hrobu pomerne štandardizovane. Sú pochovaní s dvoma nádobami, pričom obvykle jedna je pri bruchu a druhá pri hlave. Ostatné prídavky – pre mužov kančie kly, pre ženy šperky – zdôrazňovali individuálnu príslušnosť k pohlaviu a spoločenské postavenie jedinca. Hroby dospelých sú spravidla bohatšie ako hroby detí.

Mŕtvi boli do hrobov ukladaní vždy v skrčenej polohe. Najprijateľnejšou interpretáciou zostáva, že ide o napodobenie fetálnej polohy plodu, vracajúceho sa k matke Zemi.

Aj orientácia hrobov podľa svetových strán predstavovala dôležitú súčasť pravekých náboženských zvyklostí. Mŕtvi sú orientovaní pohľadom k juhu, takže tu zrejme zohrávala významnú úlohu poloha slnka. Slnko ako živá (božská) bytosť sprevádzala mŕtvych do podsvetia.

Na cestu do podsvetia boli mŕtvi vybavení jedlom a nápojom uloženým v nádobách na hroboch.

Už v 30. rokoch 20. storočia profesor Jan Eisner publikoval z tejto lokality nálezy, medzi ktorými boli nádobky únětickej kultúry, pravdepodobne z hrobov. Že ide skutočne o pohrebisko, však potvrdil až súčasný výskum. Keďže sa hovorí, že najlepšie nálezy „vyskočia“ až na konci, archeológovia zostávajú stále v napätí.

Z cenných nálezov v lokalite Sedlička

Niektorí mŕtvi boli pochovaní v drevených sarkofágoch, čo naznačuje, že išlo o elitu.

V dvojhrobe pol pochovaný muž a žena – žena dole, kostra muža bola položená na nej. Vynárajú sa otázky, či v súvislosti s úmrtím muža žena nespáchala samovraždu alebo nebola zabitá – takéto historické prípady sú známe z Indie, ale napr. aj u Slovanov.

V jednom hrobe bola nájdená žena v typickej polohe na ľavom boku, avšak otočená bola hlavou k severu. Pravdepodobne jej z nejakého dôvodu bolo odporené, aby jej duša išla za slnkom.

Jedinečným objavom bola rodinná hrobka – v akoby drevenej komore bola uložená kostra dospelého človeka, pravdepodobne muža, ďalej kostra mladej ženy a dve kostričky detí, pravdepodobne chlapcov. Muž má skrčenú ruku av ohybe lakťa má uložené tretie dieťa – kostričku novorodenca. Ide o dojímavé gesto, a hoci zatiaľ nie je možné povedať, či je v hrobe pochovaná rodina, uloženie tiel poukazuje na sociálne puto medzi pochovanými.

V samostatnom hrobe bola nájdená kostra malého dievčatka s bohatým vybavením – náhredelníkom z muší a masívnym náramkom. Telo bolo pochované v drevenej truhličke. Tá spolu so šperkami poukazuje na to, že hoci ide o dieťa, patrilo zrejme k príslušníkom spoločenskej elity.

Samostatný mužský hrob ukrýval kostru bojovníka, ktorý mal pri sebe sekeru, dýku, šípky, náhrdelník aj náušnice. Protipólom bola kostra len tak pohodená do jamy, bez akýchkoľvek predmetov, čo opäť naznačuje veľké sociálne rozdiely medzi jedincami.

archeo2

hrob

 

 

 

Viac v téme TOP

To Top